Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Prvé na rade

Bolo by hlúpe veriť, že Grécko je čiernou ovcou, ohrozujúcou bezúhonnosť EÚ

Věra Klontza-Jaklová

Generálny štrajk v Grécku 24. februára 2010 mal obrovský úspech. Predstavitelia EÚ v Aténach vyšetrovali, ako disponujeme s majetkom a ako je možné, že už v Grécku nie je čo ukradnúť.

Vláda prijme tie najtvrdšie opatrenia, aby z poddaných občanov vyžmýkala aj ten posledný cent. Ak sa jej nepodarí zhromaždiť výpalné pre bratov z Bruselu, bude sa musieť potupne podriadiť správe vzorných Európy, kde prísne dbajú na to, aby im neunikol ani päták. Kým budete pokračovať v čítaní, napíšte si výšku svojho platu, dôchodku alebo podpory v nezamestnanosti.

Netrú biedu
Predseda Európskej Rady Barroso poberá ročne 355 000 eur. Nie sú v tom zarátané príspevky na bývanie, dopravu a iné. Poznamenajme, že len za rok 2009 precestoval 720 000 eur. Po skončení mandátu má zabezpečenú doživotnú ročnú rentu 62 000 eur. Predseda EÚ a predseda Rady Európy majú zaistených ďalších 200 000 eur ročne po tri roky po skončení mandátu, aby sa do civilného života nevrátili ako žobráci. Podpredsedovia EÚ dostávajú ročne 300 000 eur, európski radní 240 000 eur ročne, majú nárok na 36 000 eur výdavkov na bývanie, 7 300 eur na diéty a plne hradené cestovné. Dostávajú aj jednorazovo 40 000 eur na tzv. zabývanie. Európska rada minula štyri milióny eur na diéty, darčeky, recepcie a cestovné.

Ďalší, kto výhražne zdvíha vykŕmený prstík, je Centrálna európska banka. Jej predseda Jean-Claude Trichet má podľa údajov z roku 2007 ročný plat 345 000 eur. Osobitne dostáva príspevok na bývanie. Podpredsedovia poberajú 269 000 eur ročne plus ďalšie kryté výdavky. Šesť členov vedenia ECB vyčerpalo v roku 2009 1,6 milióna eur len na svoje výplaty. Súčasný predseda Medzinárodného menového fondu, socialista Dominic Stross má ročný plat 421 000 dolárov. Zároveň má nárok na príspevok vo výške 75 000 dolárov a všetky ostatné osobné výdavky má plne hradené. Súčasťou jeho pracovnej zmluvy je aj služobníctvo od šoféra po kuchára.

Ani grécki borci nekrívajú za zahraničím: plat riaditeľa Elektrických rozvodov je 300 000 eur ročne a telekomunikácií dokonca 580 000 eur. Priemerný plat televíznych novinárov, ktorí navrhujú uskromniť sa v mene zachovania národnej suverenity, sa pohybuje okolo 200 000 eur ročne. Podľa nich je kapitalistická kríza nevysvetliteľným fenoménom, ktorého prekonanie záleží na tom, ako rýchlo prispejeme na jeho zvrátenie. A potom sa všetko spravodlivo rozdelí. Nehanbia sa rozširovať zavádzajúce či lživé informácie a myslia si, že im na to ľudia budú donekonečna skákať, ich chlebodarcovia budú spokojní a sami si budú napchávať vrecká.

Po chrbtoch ľudí
Hlavným sloganom je, že Grécko je na mizine a je s ním amen. Uveďme pár údajov osvetľujúcich skutočný stav potenciálu krajiny a čiernych dier, v ktorých miznú financie. V roku 1990 bol HDP 38 miliárd eur. V roku 2009 dokonca 208 miliárd. Vzrástol teda vyše päťkrát. V roku 1990 - na základe údajov finančného kolosu, firmy ICAP - dosiahli zisky súkromných podnikov 575 miliónov eur. V roku 2007 stúpli na 16 miliárd eur. Zvýšili sa 28-krát. V roku 1990 tvorili zisky súkromných podnikov 1,5 percenta HDP, v roku 2007 7,7 percenta. To znamená, že sa zvýšili päťkrát v porovnaní s rastom HDP.

V roku 1990 bola minimálna mzda nekvalifikovaného robotníka 15 eur denne. V roku 2007 necelých 30 eur. Inými slovami: za takmer dve desaťročia, keď grécki pracujúci svojou prácou zvýšili HDP vyše päťkrát a súkromné firmy zvýšili svoje zisky 28-krát, robotníkovi vzrástol plat len dvakrát a reálna hodnota jeho mzdy je dnes na úrovni roku 1985. HDP stúpa, ale mzdy tých, ktorí ho tvoria, nie. Kde hľadať peniaze, keď ich pracujúci nedostávajú späť? Kam prúdia financie, o ktorých Papandreou dnes hovorí, že sú jednoducho fuč? Na základe údajov Štátnej národnej banky Grécka boli aktíva gréckeho bankového systému na konci roku 2000 233 miliárd. Toto číslo sa bez väčšej námahy vyšplhalo na 579 miliárd eur v roku 2009. To je vzrast o 148 percent od roku 2000 a o 110 percent od roku 2004, pričom štátny dlh je dnes zhruba 300 miliárd. Pokryl by ho teda nárast aktív niekoľkých bankových domov a ešte by ostalo. Dodajme, že z tohto 579-miliardového balíka patrí celých 400 miliárd len siedmim bankám, ktoré si ich, samozrejme, čestne zarobili...

Prečo teda tak urputne predvádzajú frašku na tému, kam sa podel náš skromný obolos a ktorá vláda ho zašantročila? Adresy, na ktorých možno financie nájsť, sú známe. Socialista Papandreou zo seba na objednávku práve tých, čo by mali platiť, robí, s prepáčením, hlupáka a pomáha veľkokapitálu všetkých foriem tancovať po chrbtoch gréckeho ľudu...

Kde sa krútia milióny
Milióny sa však nekrútia len v bankách:
- Na základe údajov Hospodárskej polície zhruba 10 000 off shore firiem s gréckymi záujmami ročne hýbe s 500 miliardami eur.
- Dlhodobé vklady firiem a súkromných osôb, ako potvr­dzuje štatistika Štátnej banky, stúpli z 36 miliónov v roku 2004 na 136 miliónov v roku 2009. Ich majiteľom je najbohatšia vrstva spoločnosti.
- Na základe údajov Všeobecnej zamestnaneckej poisťovne má jeden z dvoch zamestnancov v súkromnom sektore hrubú mzdu nižšiu ako 1 090 eur, kým približne 250 000 pracujúcich poberá minimálnu mzdu 740 eur, pričom aktíva najväčších podnikov v Grécku dosiahli 700 miliónov eur (údaj ICAP).
- Vláda tvrdí, že peniaze nie sú ani pre nezamestnaných, aj keď sa z platu každého zamestnanca odvádza časť, ktorá by mala skončiť vo fonde nezamestnanosti. Zároveň však vláda z údajne prázdnej pokladnice poskytla finančnú podporu veľkým podnikom vo výške 10 miliárd eur prostredníctvom programu podpory podnikania, ďalších 7,2 miliardy prostredníctvom tzv. investičného zákona. Prirátajme šesť miliárd, ktoré pretiekli spoločnými investičnými aktivitami súkromného a štátneho sektora. Ďalšie štyri miliardy vydala vláda na vyrovnanie dlhov, ktoré majú veľkí zamestnávatelia v zamestnaneckých poisťovniach. Dokopy 27,2 miliardy, čo je približne výška schodku.
- Rozpočtový schodok 30 miliárd eur sa rovná výške pasív podnikateľských kolosov uložených len v gréckych bankách.
- Vláda pomohla aj gréckym bankám, ktorých zisky ročne vzrastajú o stovky percent, aby ich uchránila pred dôsledkami krízy.

Peniaze existujú. Patria ľudu, ktorý má právo žiadať ich späť od nadnárodných kolosov, finančnej oligarchie či vlády. Tie však vymýšľajú, ako by sa grécky robotník vzdal trinásteho platu, platených nadčasov, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, dôchodkových istôt a ako zdaniť jeho mzdu.

Je naivné myslieť si, že Grécko dostane z krízy príspevok každého jednotlivca. Bolo by hlúpe veriť, že Grécko je čiernou ovcou, ohrozujúcou bezúhonnosť EÚ.

Prečo Grécko?
Časopis Focus mal 24. februára na titulnej strane sochu Afrodity s vulgárnym gestom a titulkom: Zdravím vás z krajiny podvodníkov. Je to výtvor nemeckých novinárskych papagájov, ktorí majú dve úlohy: pripraviť pôdu na rokovania v záujme kontroly Grécka kapitálom nemeckých záujmov a presvedčiť nemecký ľud, že za ich zhoršujúce sa životné podmienky môžu nezodpovední, dezorganizovaní, klamárski a leniví Balkánci. Zabúdajú, že napríklad škandál Siemensu nevznikol v Grécku, ale v Nemecku. Práve reprezentanti nemeckého Siemensu behali po ministerstvách a rozdávali úplatky, aby predali o pár počítačov viac. Zamlčujú, že demokratické Nemecko akosi zabudlo vrátiť zlatý poklad, ktorý hitlerovci odviezli z Atén.

Grécko je krajinou s bujnou korupciou, ale možno vás prekvapia údaje o tých, ktorí naň pohoršene ukazujú. Schodok príkladného nemeckého hospodárstva je takmer osem percent za rok 2009 (ten grécky je okolo 10 percent). Francúzsky štátny dlh sa zvýšil o 4,5 percenta, čo predstavuje 74 percent HDP. Priemerná zadlženosť v eurozóne je 69,3 percenta HDP. Najvyšší pomer zadlženosti vzhľadom na HDP má Taliansko (105,8 percenta), Grécko (97,6 percenta) a Belgicko (89,5 percenta). Kde sú vyhlásenia, že v eurozóne nesmie schodok presiahnuť tri percentá? Kde sú optimistické prognózy, že do roku 2010 bude nulová nezamestnanosť a nulové schodky rozpočtov?

Prečo teda Grécko? Prečo sa Európania nezaujímajú o Taliansko alebo Nemecko? Prečo neirituje 20-percentná nezamestnanosť v pobaltských republikách a Španielsku?

Grécko sa nachádza v strategickej oblasti. Nedajbože by začalo spolupracovať s Líbyou alebo Egyptom, s krajinami Blízkeho východu či Tureckom. Ani Amerika nenechá vládnuť v Grécku nemeckých konkurentov.

Grécko nie je výnimkou. Je len prvé na rade. Kapitál nemeckých a francúzskych záujmov, vládnuci súčasnej Európe, si potrebuje podriadiť menšie ekonomiky. Po Grécku príde na rad Španielsko, Írsko či Portugalsko. Krajiny ako Česká republika, Slovensko, pobaltské či balkánske štáty, ktoré sa bez odporu podriaďujú európskemu diktátu, dostanú možno pochvalu na bruselskej scéne, aj keď sa ich občanom nedarí lepšie ako Grékom alebo Portugalčanom.

Za zmienku stojí aj rastúce rozhorčenie obyčajných Grékov, predovšetkým mladej generácie, ktorá rozhodne neskáče na proklamácie oficiálnych kruhov. Je otázkou krátkeho času, kedy sa dočkáme ďalších búrok. Presný čas a možnú konkrétnu príčinu môžeme len hádať...

(Autorka žije v Grécku)

Fotografie:
V ekonomických kuloároch sa šepká aj o možnom extrémnom riešení gréckej krízy: zavedení novej gréckej meny, akéhosi kríženca eura a drachmy, s ktorou by sa obchodovalo vnútri štátu a bolo by ju možné zdevalvovať, a euro, s ktorým by sa obchodovalo navonok.

Atény zachvátili masové protesty proti súčasnej gréckej vláde a politike Bruselu.