Streda 21. august 2019

extra plus

Február 2011

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Mimovládne pole poorané

Zle predstieraná nestrannosť údajne nezávislých organizácií tretieho sektora

Ľudovít Števko

Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie.

Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.

Previazanosť so stranami i vládou
Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou internetového vyhľadávača, „mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti". Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, humanitárnych, environmentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkev a politické strany vzhľadom na ich odlišný charakter a účel.

Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadácie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšmi životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občianskych práv i politikou.

Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demokratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé" a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak majú v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vysokých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Previazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, ako aj z bývalej účasti týchto politikov pri zakladaní mimovládnych organizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch.

Premiérka - Sorosova pravá ruka
Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôležitejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, Ch. S. Mott Foundation, Flint, MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington D. C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovenskými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať. Zamestnancom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľbách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mikloška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v antimečiarovskom politickom „odboji"), výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Občan a demokracia, (dnes Občan, demokracia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady.

Koaličná rada v cudzích službách
Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘."

Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke Most-Híd). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk.

Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.

Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.

Deficit demokracie a morálky
Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka.

Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH).

Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie.

Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke.