Brzda v srdci superkontinentu

Slovensko sa správa ako sabotér vlastných záujmov

Viliam Bujnovský

Vzájomne prospešné ekonomické, politické a vojenské zjednotenie Európy a Ázie je prekážkou svetovej nadvlády USA.

Vojenská superveľmoc využíva vlády krajín východnej Európy ako brzdu prirodzeného zbližovania spomenutých dvoch kontinentov, a tým aj ich vlastného rozvoja.

Geografická poloha východnej Európy predurčila tento priestor na stretnutie veľkých kultúrnych okruhov. Vývoj prevažne slovanského obyvateľstva ovplyvňovalo byzantské dedičstvo Rímskej ríše, západoeurópska kolonizácia s vplyvmi katolicizmu a protestantizmu či orientálne výboje islamu. Oblasť neminula takmer nijaká veľká vojna veľmocí, od konfliktov s Osmanmi, cez napoleonské a obe svetové, až po studenú vojnu. Slovanské národy strednej Európy sa striedavo nachádzali pod rôznymi cudzími mocenskými vplyvmi aj napriek vzájomnej kultúrnej a jazykovej blízkosti a prepojeniu významnými medzinárodnými obchodnými cestami. Proces ich sebaurčenia bol až vedľajším produktom 1. svetovej vojny a proces ich integrácie vedľajším produktom 2. svetovej vojny. Po studenej vojne tieto procesy so svojimi prínosmi aj nedostatkami čiastočne zlyhávajú. Krajiny akceptovali pozíciu periférie, ich neschopnosť rozvinúť vlastný potenciál naráža nielen na mocenské tlaky, ale aj na vlastnú letargiu.

O čom hovorí geopolitika
Na pochopenie mocenského diania vo svete je dôležité porozumieť historickému pozadiu pojmu geopolitika.

V roku 1904 predniesol britský geograf Halford Mackinder pred londýnskou Royal Geographic Society prejav, ktorý dodnes formuje svetovú politiku. Mackinder definoval logické vzťahy medzi geografiou štátu - topografiou, klímou, väzbou na more či pevninu - a jeho politikou, ako aj postavením vo svete. Rozlišoval dva základné typy mocností: námorné ako vtedajšia Británia, Spojené štáty či Japonsko a pevninské mocnosti Eurázie, ktoré sieťami železníc zjednotili veľké územia a znížili ich závislosť od mora. Pevnina tvorí len tretinu zemského povrchu, a preto na ňu môžeme nazerať ako na veľké ostrovy modrej vodnej planéty. Potom nám už aj letmý pohľad na glóbus pomôže názorne pochopiť Mackinderove slávne formulácie: kto ovláda východnú Európu, ovláda srdce pevniny, kto ovláda srdce pevniny, ovláda svetový ostrov Euráziu, kto ovláda svetový ostrov, ovláda svet. Mackinderova geopolitická perspektíva ovplyvnila vstup Británie do oboch svetových vojen a formovala aj Churchillove vykalkulované provokácie voči Stalinovi, ktorými vlákal Rusko do studenej vojny. Z pohľadu USA bola celá studená vojna v rokoch 1946 až 1991 snahou námornej veľmoci o roztrieštenosť Mackinderovho svetového eurázijského ostrova so srdcom v Rusku. Aj v postsovietskej ére sa v roku 1997 bývalý americký poradca pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski otvorene odvolával na Mackinderovu geopolitiku, keď opisoval základný strategický cieľ Spojených štátov - zabrániť Eurázii, aby sa spojila do spoločného ekonomického a vojenského bloku ako protiváhy k USA - jedinej krajine so štatútom superveľmoci. Ťažisko jej záujmu pri roztrieštení Eurázie Brzezinski presúva z východnej Európy, ktorá je po studenej vojne pod vplyvom USA, do strednej Ázie bohatej na energetické zdroje. Na pochopenie cieľov zahraničnej politiky USA je užitočné citovať z Brzezinského článku, uverejneného v roku 1997 vo Foreign Affairs: „Eurázia je kľúčový svetový superkontinent. Mocnosť dominujúca Eurázii by bola schopná aplikovať rozhodujúci vplyv na dva z troch svetových ekonomicky produktívnych regiónov, západnú Európu a východnú Áziu. Už letmý pohľad na mapu ukazuje, že krajina dominujúca Eurázii bude takmer automaticky kontrolovať Stredný východ aj Afriku. Keďže Eurázia predstavuje rozhodujúcu geopolitickú šachovnicu, je nepostačujúce vytvárať jednu politiku pre Európu a inú pre Áziu. To, čo sa stane s distribúciou moci na eurázijskom kontinente, bude mať rozhodujúci vplyv na americkú globálnu nadvládu..."

Brzezinski je ideovým otcom amerického prezidenta Baracka Obamu. Niet divu, že nositeľ Nobelovej ceny za mier pokračuje vo vojnách, ktoré v oblasti dlhodobého záujmu USA rozbehol tandem Bush - Cheney.

Limity slobody
Posun geopolitického ťažiska z východnej Európy do centrálnej Ázie nie je len dôsledkom nárastu strategického významu fosílnych palív a ich zdrojov na Blízkom východe a v centrálnej Ázii, ale aj toho, že USA a Západ vyhrali značnú časť východnej Európy v studenej vojne. Jej koniec nám priniesol príslovečnú slobodu a zodpovednosť. Slobody vyznania, cestovania a názoru sú bezpochyby prínosom, vykúpené sú však inými slobodami. Politický marketing realizovaný cez televízie vlastnené Američanmi a štedro dotované mimovládne organizácie pomohli Spojeným štátom dosadiť v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy poslušné vlády. Tieto médiá prikazujú občanom aj politikom, čo je a čo nie je zodpovedné, čím určujú limity proklamovanej slobody. Prezentujú najmä poslušných až servilných politikov, pričom ten, kto má iné názory, stane sa ich terčom. Preto napriek vôli občanov a dohodám s Ruskom začlenili USA a vazalské vlády krajiny východnej Európy do NATO. Ignoroval sa princíp neutrality aj historická skúsenosť so „spojencami" počas mníchovskej zrady. NATO pritom ako obranný pakt stratilo opodstatnenie a stalo sa útočným nástrojom intervenčnej politiky USA. Politika dosadzovania vazalských vlád neuspela v sebavedomom, a preto na Západe ostro kritizovanom Bielorusku, a po vytriezvení obyvateľstva z oranžovej revolúcie stroskotala aj na Ukrajine. Východná Európa sa stala americkou bariérou medzi západnou Európou a Ruskom. Médiám dominuje jeden svetonázor a sebaurčujúce či národné hnutia sú démonizované. Ukazuje sa však, že tento vývoj nemá budúcnosť.

Globálne prebudenie
Kľúčom k skutočnej slobode je informovanosť, preto dnešný informačný svet odkrýva neschopnosť moci udržiavať ľudstvo v zajatí rôznych ideológií. Internet je plný informácií aj dezinformácií, no s kritickým nadhľadom a poznaním zákonitostí ovplyvňovania a propagandy sa v ňom dá orientovať lepšie ako v médiách poplatných moci. Širokú verejnosť tu vie osloviť aj názor jedinca, ak zmysluplne a konzistentne reflektuje realitu a má čo povedať. Internet je tiež ideálnou platformou na formulovanie alternatív vývoja v odbornej a verejnej diskusii. Napriek vlastníctvu a kontrole dominantných médií strácajú korporácie monopol na informovanie a ovplyvňovanie verejnosti, čo dokonca sám architekt globálnej nadvlády Brzezinski komentuje slovami: „Prvýkrát v celej ľudskej histórii je ľudstvo politicky prebudené, je to totálne nová realita, vo väčšine ľudskej histórie nevídaná." Kríza Západu je v štádiu, keď sa vyspelé demokracie z ilúzie nastolenej skorumpovanou mocou prebúdzajú do neúprosnej reality.

Konštruktívny nacionalizmus
V Európe prebieha znovuzrodenie občianskych a národných hnutí proti tlaku nadnárodných inštitúcií v rukách bankárov a nevolených úradníkov. Občianske prebudenie na Islande viedlo k posilneniu priamej demokracie, následne k zmene ústavy a odsúdeniu politikov a bankárov zodpovedných za krízu. Ostrovný národ v ťažkých prírodných podmienkach prežíval najmä vďaka vzájomnej spätosti, solidarite a dlhej demokratickej tradícii, čo sú tradičné národné hodnoty hodné nasledovania. Španielskom otriasajú masové protesty s verejnými diskusiami a priamou demokraciou na námestiach, šíriace sa ďalej do Európy. Masové médiá to ignorujú, čo len ilustruje silný potenciál protestov. Démonizovanie nacionalizmu šovinistickými prívlastkami zlyháva. Sebavedomé národy nemajú problém so vzájomným rešpektom a spoluprácou, no ich sebavedomie a sebaurčujúce snahy sú problémom pre ambície nadnárodných korporácií a byrokratov. Globalizácia zrýchľuje najmä vďaka nadnárodnému biznisu, ktorý žije z obrovských ekonomických a sociálnych rozdielov, je závislý od ich udržania a prináša biedu a kultúrnu šedivosť do celého sveta. Politika je prirodzene viazaná na geografické podmienky, a tým aj národné aspekty. Medzinárodná spolupráca sebavedomých národov je prirodzenou alternatívou anonymnej globálnej nadvlády bankárov, korporácií a byrokratov.

Nevyužitý potenciál
Krajiny východnej Európy sú zneužívané ako politická a vojenská periféria námornej veľmoci USA. Značná ekonomická závislosť od vyspelého a silného Nemecka je z hľadiska polohy a histórie prirodzená. Neprirodzené je trestuhodné zanedbávanie politických aj ekonomických väzieb na Rusko. Nemecko nepodceňuje vzťahy s Ruskom, čoho dôkazom je aj plynovod Nord Stream obchádzajúci východnú Európu cez Baltické more. Východná Európa je pritom geograficky predurčená na veľké spoločné projekty Európy a Ázie. Takým je aj projekt širokorozchodnej železnice, ku ktorému sa Slovensko nepochopiteľne stavia ako sabotér vlastných záujmov. Jednostranná orientácia na USA nerešpektuje historické, geografické ani ekonomické potenciály nášho štátu i regiónu. Ide o nevýhodné vazalstvo k vojenskej veľmoci, ktorá napriek svojmu ekonomickému úpadku destabilizuje a devastuje krajiny, nadväzujúce ekonomickú spoluprácu s nastupujúcimi mocnosťami multipolárneho sveta - Ruskom a Čínou.

Fotografie:
Odporcovia globalizácie a agresorskej americkej politiky v ruskom Petrohrade.

Zbigniew Brzezinski je už desaťročia sivou eminenciou americkej zahraničnej politiky.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať