Foto: Jana Birošová

Lokaji finančných skupín

Slovenská politika je preplnená gorilami

Ľudovít Števko

Ak mal niekto pochybnosti o fungovaní demokracie na Slovensku, po prevalení kolosálnej kauzy Gorila sa musel utvrdiť v tom, že demokracia u nás bola iba v planých rečiach politikov.

Bolo verejným tajomstvom, že od roku 1989 sa v našich končinách kradlo vo veľkom, len sa tomu eufemisticky hovorilo privatizácia. Za dve desaťročia sa sprivatizovalo skoro všetko - fabriky, budovy, zem pod nohami. Keby neskrachovala pravicová vláda Radičovej, Dzurindu a Mikloša, doprivatizovala by sa ešte pitná voda, teplo a posledný atribút demokracie - právo na zdravie.

Akcia SIS s krycím názvom Gorila odhalila za záhadných okolností praktiky privatizácie a korupcie na vysokých štátnych a politických postoch, o ktorých podaktorí vedeli, iní tušili, a niektorí sa báli. Investigatívni novinári z Trendu a SME, hoci už pred voľbami 2010 mali spis akcie Gorila na stole, sa báli hovoriť verejne o špinavostiach modrej politickej špičky a finančnej oligarchie, lebo strach z neobmedzenej moci peňazí je okrem pudu sebazáchovy najsilnejším strachom, ktorý drží stádo v pokore a za ohradou. Aj teraz, keď vyplávala na povrch hora špiny veľká ako Everest, hovoríme o skutkovej podstate iba neurčitými paucis verbis v štýle: pravdepodobne, vraj, údajne, lebo zástupy kráľovsky platených fiškálov striehnu na každé slovo. Kto má peniaze, má aj moc, toho je právo aj demokracia, pre ktorú v našich časoch ktosi z ľudu vymyslel oveľa priliehavejšie slovo - kleptokracia.

Megakauza Gorila
má svoju predhistóriu. Podľa tajnej depeše americkej ambasády, zverejnenej na internetovej stránke WikiLeaks, schválenie kontroverznej Zajacovej zdravotníckej reformy v roku 2004 bolo poznačené korupciou poslancov NR SR. „Zdrojom podozrivým z kupovania hlasov bola finančná skupina Penta Group," písalo sa v depeši podpísanej zástupcom veľvyslanca USA Scottom N. Thayerom. Podľa tohto zdroja mala Penta za každý „nezávislý" poslanecký hlas zaplatiť dva milióny korún.

Po prelomení prezidentovho veta v parlamente schválená radikálna zdravotnícka reforma znamenala koniec bezplatného zdravotníctva na Slovensku. Umožnila tiež ovládnutie troch zdravotných poisťovní spomínanou finančnou spoločnosťou, ktorá okrem toho vlastnila stovky lekární a pokúšala sa sprivatizovať aj nemocnice. Chýbalo málo a celý proces tzv. transformácie nemocníc by sa bol skončil o sedem rokov neskôr, v súzvuku trojuholníka Dzurinda - Mikloš - Uhliarik, za tichého prikyvovania premiérky Ivety Radičovej. Našťastie pre slovenskú chudobu vláda padla a požieranie slovenského zdravotníctva finančnými žralokmi zastavili najpovolanejší - lekári.

Gorila, vystupujúca na svetlo božie pred blížiacimi sa voľbami, poukázala na prehnitosť súčasného systému, v ktorom politické špičky predávajú svoje rozhodnutia finančným skupinám a stávajú sa ich lokajmi. Hlavná váha týchto podozrení padá na kresťanskú politickú stranu SDKÚ-DS, ako o tom svedčí množstvo overiteľných detailov gorilieho dokumentu z odpočúvaného konšpiračného bytu Penty na Vazovovej ulici v Bratislave. Ak by bolo z Gorily pravdivých hoci len 50 percent údajov, tak v kontexte týchto záznamov je každá tlačová konferencia a predvolebný míting predstaviteľov SDKÚ ukážkou bezbrehého ignorantstva a predvádzania svojej hrošej kože na verejnosti.

Obchody s politickými stranami
Protagonisti gorilej kauzy, hlavní vyberači stámiliónových provízií, sú zatiaľ spomenutí iba v náznakoch a iba čas ukáže, či sa nájde odvážny sudca, čo zvolá, že kráľ je nahý. Na Slovensku žijúci kanadský novinár Tom Nicholson v českých Lidových novinách ukázal prstom na vedúce figúry slovenského korupčného dokumentu slovami: „Ten spis opisuje veľmi špecifický vzťah medzi jedným oligarchom, spolumajiteľom Penty, a jedným ministrom.

A vyplývalo to zo špecifickej situácie na slovenskej politickej scéne v tom období, keď vláda premiéra Dzurindu stratila väčšinovú podporu v parlamente a hrozil jej pád. A ,pentáci‘ sa ponúkli, že ju zachránia. A bolo im z Dzurindových úst doslova povedané, nech si na ministerstve pod vedením ich človeka, ministra Jirka Malchárka, za odmenu robia, čo chcú. Z toho spisu tiež vyplýva, že táto skupina ,obchodovala‘ s politickými stranami cez pokladníkov strán a priamo nominovala ľudí do štátnej správy."

Podľa Gorily si bývalá predsedníčka Dozornej rady Fondu národného majetku Anna Bubeníková vyslúžila 200-miliónovú províziu za služby v prospech finančnej skupiny pri privatizácii Slovenských elektrární, Paroplynového cyklu, a. s., Slovenskej plavby a prístavov, a. s., za služby pri príprave privatizácie prevádzkovej činnosti Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Poprad a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., atď., atď.

Pri všetkom údive nad ďalšími zinkasovanými sumami aktérmi utajovaných transakcií bola pani Bubeníková iba vedľajšou, hoci výraznou postavou celej kauzy. Stala sa prvým obetným baránkom, lebo jej úloha v korupčnom procese bola zjavná. Za jej odvolanie z vysokého postu hlasovali vo vláde všetci koaliční partneri SDKÚ a dokonca aj premiérka Iveta Radičová. Na celom vládnom hlasovaní je pozoruhodné, že sa za Bubeníkovú postavila ministerka Lucia Žitňanská. Toľko cynizmu a falošnosti by od ministerky spravodlivosti neočakával ani zarytý odporca jej zámerov politicky ovládnuť slovenskú justíciu.

Veria iba naivní
Hlavné mesto Slovenska sa premenilo na gorilí pelech, pričom podobné, trochu menšie pelechy by sme našli takmer v každom meste našej krásnej vlasti, dokonca aj v hladových dolinách s 20- až 30-percentnou nezamestnanosťou. Gorily a im príbuzní mafiánski bosovia ohlodali „túto krajinu", ako nazývajú Slovenskú republiku, takmer na kosť. O to málo, čo tu zostalo, sa ešte pobijú naše finančné skupiny so zahraničnými investormi alebo spoločne, ruka v ruke podplatia tučnými províziami politického nominanta na rozhodujúcom mieste. Alebo naivne veríme, že sa systém zmení, že sa nenájdu ešte lepšie utajené konšpiračné byty, že nebudú ešte sofistikovanejšie privatizačné krádeže?

Blížia sa fašiangy, je čas nasadzovania masiek. Dzurinda sa čuduje podlosti „blázna Lipšica", ktorý marketingovo dúcha do žeravých uhlíkov gorilej kauzy a sociálny netvor Kaník pripravuje tradičný bál vo svojej rezidencii v Banskej Štiavnici. Podľa dobre informovaných kruhov z SDKÚ, februárová jubilejná maškaráda nebude v štýle supermanov á la Sulík, ale zúčastnia sa na ňom všetci alfa samci z početného stáda slovenských goríl. A, prirodzene, aj nežné príslušníčky tohto stáda, známe moderátorky televíznych staníc. O prekvapenia nebude núdza.

.

Sasanka

Gorila má pokračovanie. Jeho aktérmi sú bývalý predseda NR SR Richard Sulík a podnikateľ Marián Kočner. Údajný prepis komunikovania týchto mužov cez SMS v podaní anonymného internetového oznamovateľa pod názvom kauza Sasanka nie je zaujímavý obsahom, ale samotným faktom stretávania sa čelného politika a ešte donedávna významom druhého muža v štáte s kontroverzným boháčom, ktorý figuroval v tzv. mafiánskych zoznamoch. Predseda strany SaS to napokon aj priznal so slovami, že Kočner bol preňho zdrojom informácií z prostredia politiky. Neuveriteľná a zároveň naivná rozprávka! Predseda parlamentu a politik prvého rangu sa informuje o politike u podnikateľa. Nie je pravdepodobnejšia úvaha, že stretnutia Sulík - Kočner boli vlastne rokovaniami dvoch súkromných firiem? V tom prípade sa jedna firma skrývala za druhý najvyšší post v štáte a druhá firma, známa svojimi schopnosťami bez škrupúľ zmanažovať čokoľvek, bola bez krycích mimikry. Dokedy budú Slováci tolerovať vo svojej krajine pravicovo-liberálne gorily? Veď nežijeme v pralese!

Fotografia:
Luxusné sídlo Penta Group v Bratislave-Petržalke už dostalo prezývku „gorilí brloh".