Kresba: Andrej Mišanek

Komplexy z prechyľovania

Gramatiku slovenčiny nemožno znásilňovať podľa cudzích vzorov

Ľudovít Števko

Rozchýrilo sa to rýchlosťou blesku: konečne budú naše dievčatá a ženy svetové, nebudú mať komplexy z koncovky -ová.

Konečne sa zbavia otravného prechyľovania svojich priezvisk, ktorým nerozumejú v Londýne, New Yorku, Berlíne ani v Džibuti. Naše ministerstvo vnútra sa poponáhľalo a pripravilo Slovenkám vianočný darček - ženský rod nebude v priezviskách povinný a v rámci rodovej rovnosti sa ženy môžu volať ako muži.

Pán Novák a pani Novák môžu kašľať na slovenskú gramatiku. Odteraz si naše milé dámy môžu vpísať do telefónnych zoznamov svoje priezvisko podľa ľubovôle a môžu sa nechať titulovať hoci aj pani Mucha, pani Húska, pani Straka, ba aj pani Koza. Pri mnohých takto upravených priezviskách by človek aspoň vedel, že ide o osoby ženského pohlavia, ale čo v prípade, ak by si nemenovaná dáma zmenila priezvisko Kohútová na Kohút?

Komická argumentácia
Veríme, že podobnému módnemu trendu, ktorý chce podporiť novela zákona o matrikách, nepodľahne väčšina rozumných slovenských žien, lebo vedia, že ich koncovka -ová nijako neuráža a nezotročuje. Ale ak sa pani Straková domnieva, že ju slovenská gramatika obmedzuje, môže sa pokojne v spoločnosti predstavovať ako Straka a namýšľať si, že je svetová a sexy.

Ak si aj odmyslíme všetky tieto absurdity, musíme sa vážne zamyslieť aj nad tým, ako budeme, či nebudeme skloňovať ženské priezviská v mužskom rode. Bolo by gramaticky neprípustné písať a hovoriť: „Poviem pani Straka" namiesto: „Poviem pani Strakovej." Veď aj tu nás bude strašiť tá „hrozná" koncovka -ová.

Zrušíme teda pády alebo zavedieme tzv. všeobecný pád bez koncoviek ako v angličtine, aby nám Angličania lepšie rozumeli? Zaujímavé pri argumentácii niektorých žien proti prechyľovaniu je to, že im pri predstavovaní v zahraničí nerozumejú. Komické tvrdenie.

Budú slovenským ženám Angličania rozumieť viac, keď sa predstavia bez koncovky -ová? Známe slovenské tenistky Hantuchová a Cibulková, ani slávna slovenská operná speváčka Gruberová, žijúca v zahraničí, nemajú so svojím priezviskom najmenšie problémy nikde vo svete.

A prečo by sa mali hanbiť za to slovenské -ová? Na druhej strane televízna moderátorka Cibulka nebude svetová nikdy, ani keby sa volala Zwiebelchen.

Pán Clinton s pani Clinton
Na tému prechyľovania sme sa celkom nenútene, ale vážne porozprávali s pracovníčkou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra PhDr. Katarínou Kálmánovou. Na otázku, či by si nechcela zmeniť svoje priezvisko na Kálmán, ktoré už na prvé počutie neznie slovensky, odpovedala: „Nie, okrem iného mi to nedovolí jazykový cit."

Jazykovedkyňa vidí príčinu, prečo niektorých irituje prípona -ová, v tom, že sa najmä po vstupe do Európskej únie neodôvodnene prispôsobujeme. „Neraz sa stretávame s rozhodnutiami od úradníckeho stola, kde sa nerešpektuje, že v jednotlivých krajinách Európskej únie sa používajú rozličné jazyky s rozličnými systémami.

Napríklad na rozdiel od analytických jazykov, ako je angličtina alebo nemčina, náš jazyk je flektívny, v ktorom vyjadrujeme vzťahy rozličnými príponami. A to je aj prípad prípony -ová. Neprechyľovanie ženských priezvisk by znamenalo neskloňovať tieto priezviská a viedlo by to k nezmyslom typu, ktoré rada opakujem, napríklad: Privítali sme pána Clintona s pani Clinton.

Z toho vyplýva, že zaradenie ženských priezvisk do vetného kontextu nie je možné bez prechyľovania. Myslím si, že bez toho, či sa novela zákona o matrikách prijme alebo neprijme, nemalo by sa na prechyľovaní nič podstatné zmeniť, pretože v slovenčine sa jednoducho nedá vyjadrovať bez skloňovania."

Hlúpy zákon
Naše feministické organizácie často presadzujú niektoré pre jazykovedcov ťažko prijateľné návrhy, keď napríklad žiadajú zrušiť princíp zástupníctva mužského rodu a chcú, aby sa všade rovnocenne používal mužský aj ženský rod. Vraj by sa malo povinne hovoriť a písať, že štrajkujú učitelia a učiteľky a nie iba muži, učitelia. Aj hymnu by bolo treba pozmeniť, teda nielen „zastavme ich bratia", ale „zastavme ich bratia a sestry".

Mohli by sme pokračovať ad absurdum. Jazyk môže prijímať do svojej slovnej zásoby slová cudzieho pôvodu, čím sa vlastne obohacuje, ale gramatiku jazyka nemožno znásilňovať podľa cudzích vzorov. Vo svete sa používa 6 909 jazykov a každý je jedinečný. Rovnako lingvisticky bohatá francúzština ako chudobný jazyk Taki Taki, ktorý obsahuje len 340 slov.

Slovenčina sa nemusí hanbiť za príponu -ová v ženských priezviskách, tak ako sa nehanbí aglutinačný maďarský jazyk za svoje predpony a prípony. Cesta k zrovnoprávneniu pohlaví predsa nevedie cez gramatiku. Nuž čo, nielen v Európskej únii, ale aj na Slovensku sa občas prijímajú nezmyselné a hlúpe zákony. A sľubovaný nový zákon o matrikách bude jeden z nich.