Vlastenec a pragmatik

Andrej Danko: V únii má byť Slovensko partnerom, nie otrokom

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Slovenská národná strana zostala pred bránami parlamentu, ale nehádže flintu do žita. Na októbrovom sneme v Žiline si národniari zvolili takmer zgruntu nové vedenie a na čelo strany postavili mladého odhodlaného právnika, ktorý tvrdí, že SNS sa vo svojej pohnutej histórii osvedčila ako životaschopný politický subjekt, ktorý nemožno ignorovať. Jej nový predseda si verí a neúspech strany nepripúšťa. Andrej Danko.

Na čele Slovenskej národnej strany ste vystriedali jej dlhoročného predsedu a známeho politika Jána Slotu, ktorý je teraz čestným predsedom. Ako sa cítite v novej úlohe?
Budem úprimný - stále sa necítim ako profesionálny politik. Som človek z praxe a do politiky som vstúpil preto, že som sa na politikov už nemohol pozerať. Nepatrím medzi ľudí, ktorí zvyknú len pichať do pahreby, hundrať a nadávať pri pive. Ako právnik rozumiem tomu, že keď chcem meniť život okolo seba, musím ísť do politiky, teda musím byť v politickej strane. To, že som sa stal predsedom strany s veľkou podporou členov, beriem ako obrovskú výzvu. Každá strana s istou kultúrou by mala vychovať generáciu schopnú posunúť stranu ďalej.

Zdá sa, že Slovenskej národnej strane sa to darí - vaša generácia práve dostala šancu...
Súhlasím. Teraz je dôležité nadviazať na históriu značky a definovať témy, ktoré si žiada súčasnosť. Veľa ľudí, aj sympatizantov iných politických strán, ktorých stretávam, mi hovorí, že by volili SNS, keby... A ja sa tie „keby" usilujem odstrániť.

Môžete ich konkrétne pomenovať?
Keby sme mali adresnejší program vo vzťahu k Európskej únii, jasnú profiláciu v programovej oblasti, keby sme pristúpili ku generačnej výmene vedenia. Vidíte, že tú tretiu podmienku sme splnili do bodky. Pokiaľ ide o vzťah k EÚ, chceme dať ľuďom inú alternatívu politiky ako kľačanie pred Európskou úniou, kľačanie pred každým, kto hovorí cudzím jazykom. Chceme, aby boli Slováci hrdí sami na seba, to je naša filozofia.

Proti vašej filozofii, tak ako ste ju pomenovali, sa ťažko hľadajú námietky, ale Obyčajní ľudia Igora Matoviča nepotrebovali filozofiu a dnes sedia v parlamente...
Čo k tomu dodať? Len to, že je nešťastím voliť niekoho ako Igor Matovič, ktorý si založil stranu bez reálnej vízie a programu ako svoju eseročku, v rámci realizácie svojho ega. A za to zinkasoval od štátu 10 miliónov eur. Nie je to len prípad Matoviča, ale aj inej nedávno vzniknutej strany, ktorá má za názvom v zátvorke meno svojho lídra.

Vráťme sa k vašej strane. Na postupnom raste preferencií vidieť, že ľudia na SNS nezanevreli. Čím chcete oslovovať svojich voličov, aby ste zmazali nepriaznivý výsledok posledných volieb?
Mojím cieľom je ukázať, že Slovenská národná strana má oveľa širšiu paletu tém, ktoré chce nastoľovať. Začal by som témou vlastenectva. Nie nacionalizmus, ale vlastenectvo, ktoré je prítomné v každej oblasti života, v priemysle, v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v stabilizácii slovenských podnikov, v dotačnej politike pre poľnohospodárov, v slovenskej kultúre.

Lenže médiá už dávno prisúdili Slovenskej národnej strane prívlastok „nacionalistická"...
Niektoré médiá a naši oponenti na politickej scéne by nás radi mali v kategórii nacionalistických strán, len pre kalkuláciu, že nacionalistická strana nikdy nebude mať viac ako päť percent. Budem sa zubami-nechtami brániť nacionalistickému nálepkovaniu. Slovenská národná strana bola vždy národná, nemá nacionalizmus v programe, nemá nič spoločné s údernými krídlami minoritných strán, ktoré presadzujú ideológiu nacionalizmu a extrémistické riešenia.

Kto pozná históriu vašej strany, vám asi dá za pravdu, pretože je rozdiel medzi obranou národných záujmov a nacionalizmom...
Slovenská národná strana bola vždy pod obrovským tlakom, pretože si dovolila hovoriť o národných záujmoch. Tak to bolo v histórii jej začiatkov za Rakúsko-Uhorska, neskôr po vzniku Československa, potom za predsedníctva Martina Rázusa. Aj v najnovšom období ju zaradili medzi neakceptovateľné strany.

Aký je dnes podľa vás na to dôvod?
Pretože sme už v deväťdesiatych rokoch hovorili o národných záujmoch v strategických podnikoch. Každý vie, že to bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá zmenila Mečiarov zákon o zákaze privatizácie strategických podnikov. Každý kto hovoril, že je to zrada národných záujmov Slovenska, bol neprijateľný pre politickú garnitúru, ktorá bola pri moci, a bol neprijateľný aj pre médiá. Aj vtedy sa hovorilo o nacionalizme.

Dnes už len nerozhľadený človek povie, že privatizovať strategické podniky bola nevyhnutnosť. Mnohí si pamätajú to obdobie sporov okolo miklošovsko-dzurindovskej privatizácie, aj vtedajšiu argumentáciu SNS. Odvtedy ubehlo zopár rokov - dnes sme múdrejší, poznáme štatistiku. Aká je argumentácia SNS po desiatich rokoch?
Potvrdilo sa, že predaj SPP bolo zlodejstvo, veď doteraz sa po zmene vlastníckych vzťahov v SPP vyviezli do zahraničia štyri miliardy eur zisku. Investície sa zahraničným vlastníkom vrátili za 5-6 rokov a teraz, keď by bolo treba do podniku znova investovať, idú svoj 49-percentný podiel predať.

Nedávno ste Robertovi Ficovi napísali otvorený list, v ktorom ste ho nabádali, aby štát kúpil akcie SPP späť...
V prípade SPP Robert Fico rozprával o privatizačnej lúpeži storočia, lebo Ivan Mikloš predal tento podnik za 4,3 miliardy, čo je v porovnaní s doterajším ziskom zahraničného spoluvlastníka smiešna suma. Dnes je podľa neoficiálnych odhadov cena akcií zhruba 2,5 miliardy eur. Keby štát kúpil SPP, pri ziskovosti tohto podniku by sa mu investícia vrátila o šesť rokov. Ovládnutím SPP by sme získali obrovský podnik s veľkým cash flow a veľkými možnosťami ovplyvňovania slovenského hospodárstva. Mohli by byť dotované ceny plynu pre výrobné podniky ako Podbrezová, Poltár, dotované ceny pre dôchodcov, pre mladé rodiny... Žiaľ, zo strany štátu cítiť nezáujem o kúpu akcií SPP.

Nie je príčinou nedostatok peňazí v štátnej kase?
Každý, kto hovorí, že na to nemáme, klame. Podľa ministra financií Slovenská republika dokázala emisiou štátnych dlhopisov získať šesťpercentný úrok zhruba na dvanásť rokov v celkovom objeme 1,25 miliardy eur. To je nemalý zisk. Okrem toho, vláda má rezervu 500 miliónov a prostriedky by sa dali získať aj od dôchodcovských správcovských spoločností. Myslím si, že príčinou neochoty vlády nebudú peniaze, ale tichá reprivatizácia SPP. Som šokovaný, že prichádza k rokovaniam nadobúdateľov akcií bez toho, aby sa štát jasne vyjadril, či áno alebo nie, aby štát adresne vedel, kto bude jeho partner, aby boli vyjasnené aj iné vzťahy, lebo vieme, že je iks akcionárskych zmlúv.

V politike sa o národných veciach v poslednom čase veľmi nehovorí. Nie je to aj preto, že chýba hlas Slovenskej národnej strany, že v parlamente sa politické strany striktne delia na pravicu a ľavicu a vlastenectvo je pri parlamentných škriepkach v úzadí?
Vlastenectvo by malo spájať všetky politické strany. Dnes je nešťastím hovoriť o ľavici a pravici, pretože napríklad v ľavicovom Smere je viac miliardárov a milionárov ako vo všetkých pravicových stranách dokopy. Pritom v Smere je veľa dobrých ľudí, ktorí cítia národne. Tých si vážim, ale ako v každej veľkej strane je tam aj veľa politických hercov, ktorí so Slovenskom necítia. Odmietam kategorizáciu politických strán na modré a červené. Politika by nemala byť o kategorizovaní, ale o hľadaní riešení.

Aké sú priority Slovenskej národnej strany pod vaším vedením?
Slovenská národná strana má svoje historicky dané priority a nimi sú národný, sociálny a kresťanský pilier. Mojou osobnou prioritou je dnes povedať jasné nie centralizácii Európskej únie, kým nebudú mať ľudia na Slovensku garantované také sociálne zabezpečenie ako v západných krajinách, povedzme ako občania Francúzska a Nemecka. Slovenská národná strana bude jasne hovoriť, že strategické podniky musia byť v rukách štátu. SPP je najlepší príklad.

Na čo by sa mala podľa vás zameriavať legislatíva Európskej únie?
Mali by sa stanoviť limity, kompetencie Európskej únie, oblasti, v ktorých bude dominovať. Myslím si, že by to mala byť oblasť práva, oblasť volieb, aby si lídri niektorých krajín, poviem to rovno - diktátori ako napríklad Viktor Orbán, nemohli meniť ústavu a volebné zákony podľa svojich mocenských predstáv. Ďalšou prioritou EÚ by mala byť ekonomika a kolektívna bezpečnosť.

Ako si predstavujete fungovanie ekonomiky vo vzťahu k národným štátom?
Na vnútornej scéne povedať nie vývozu ziskov zahraničnými subjektmi. Najväčší problém Slovenska je, že takmer 13 miliárd eur, čo je suma, ktorá sa blíži k výške štátneho rozpočtu, sú zisky bankových, energetických, telekomunikačných nadnárodných spoločností, obchodných reťazcov a iných zahraničných subjektov, ktoré sa vyvážajú mimo územia Slovenska a ktoré slúžia na krytie dôchodkov v cudzích krajinách.

Čiže nie ste zásadne proti existencii Európskej únie?
Som pragmatik - Európska únia, ktorej sme členom, má určite aj svoje výhody. Hovoríme, podobne ako naše partnerské strany, že naša kritika Európskej únie neznamená, že ju chceme zrušiť. Domnievame sa, že EÚ je dobrý projekt, ale so zlým vedením a zlými mechanizmami, že je administratívne ťažkopádna a nemá jasné pravidlá. Pri ozdravení niektorých procesov vnútri môže byť únia životaschopný projekt. Sme členmi Európskej únie a eurozóny a na tomto fakte nechceme nič meniť. Patríme však k politickým stranám, ktoré pomenúvajú rizikovú politiku, ako je napríklad ustavičné požičiavanie peňazí Grécku. Je to politika porovnateľná s pyramídovou hrou BMG Invest.

Splácanie gréckych dlhov nie je podľa vás tou správnou cestou, ako dostať z kaše celú Európsku úniu?
Tadiaľ cesta nevedie. Dnes vieme, že Gréci nikdy neurobia také úsporné opatrenia, aby zlikvidovali svoj astronomický dlh. Je smutné, že platíme grécke dlhy, pričom ich sociálne zabezpečenie je nepomerne vyššie ako u nás, kde ľudia žijú z ruky do úst. Spomeňme si na tisícové grécke dôchodky. Veľkou chybou je, že neexistujú jasné pravidlá a sankcie pre také krajiny ako Grécko.

Premiér Robert Fico pripúšťa odchod Grécka z eurozóny. Ak si Grécko neplní konsolidačné povinnosti, vzniká otázka, načo bol dobrý euroval...
V prvom rade som očakával, že premiér povie: Prepáčte, mýlil som sa. Už pred dvoma rokmi bolo jasné, že Grécko so svojimi opatreniami klame. Pozadie krytia Grécka možno ozrejmí aj to, že bývalý grécky premiér Lucas Papademos, zodpovedný za deficit svojej krajiny, bol nominantom panhelénskej socialistickej strany Pasok a šéfom socialistickej internacionály, ktorá združuje európske socialistické strany, teda aj stranu Smer-SD. Grécko je príkladom toho, ako sa socialistické strany navzájom kryjú.

Za situáciu v Grécku môžu aj kontrolné orgány Európskej únie. Malo sa Slovensko postaviť proti eurovalu?
Myslím si, že slovenská politika zlyhala, keď sme iniciatívne poschvaľovali všetky opatrenia na oddlženie Grécka, ktoré nás budú stáť obrovské peniaze. Žiaľ, sme národ, ktorému stačí kôrka chleba, štyristoeurový dôchodok a sedemstoeurová mzda. Nejde len o nenávratné pôžičky Grécku. Neviem, či si niekto uvedomuje, že zo Slovenska odchádzajú miliardové sumy v podobe zisku zahraničných spoločností. To sú peniaze, ktoré si užívajú ľudia v zahraničí a doma chýbajú učiteľom, lekárom, dôchodcom a ďalším.

Ako by mohlo Slovensko bojovať s krízou? Viackrát ste hovorili o rozličných formách zdanenia...
Zdanenie je krajný variant. V prvom rade štát má sám šetriť. Cieľom hospodárenia má byť vyvážený rozpočet. Deficit je chorý pojem, každý má míňať toľko, koľko má. Samozrejme, nástrojom, ako znížiť deficit štátneho rozpočtu, je aj zdanenie. Zdanenie však nemá demotivovať. Keď vláda ide cestou zdaňovania, mala by hľadať spôsoby ako zdaniť monopoly, banky, energetické podniky, obchodné reťazce, mobilných operátorov, kým je to ešte možné. Súčet zisku mobilných operátorov je 500 miliónov eur za rok - jednoduchým zdanením len týchto operátorov by sme získali prostriedky na platy učiteľov. V Maďarsku takto získali do štátnej kasy 200 miliónov a vo Francúzsku, kde je väčší trh, 500 miliónov eur. Prečo to nejde u nás? Možno budúci rok nás vláda Smeru prekvapí a nezdaní len chudobu, ale aj miliardárov. Mám pocit, že zdanení sú v podobe vyšších odvodov len ľudia, ktorí pracujú od rána do večera. Ako živnostník viem, o čom hovorím.

Sme svedkami, ako sa v poslednom čase zásadným spôsobom mení koncept Európskej únie. Z Európy národov sa zrazu črtá Európa superštát. Ako vnímate túto tendenciu?
Páni v Bruseli išli ďaleko za hranice svojho mandátu, ktorý dostali pri vytvorení Európskej únie. Myslím si, že už samotný euroval bol za hranicou tohto mandátu, lebo o ňom mali rozhodovať ľudia v referende. Vlády taký mandát nemali, rozhodne nie v takom rozsahu, aký si vyžadoval tzv. stabilizačný mechanizmus.

Euroval je len jedna z vecí, ktorá poukazuje na centralizované riadenie z Bruselu. Aké sú ďalšie príznaky centralizácie EÚ?
Stačí, ak si odpovieme na otázku, prečo socialisti združení v Strane európskych socialistov hovoria o zmene volebného systému v Európskej únii. Dnes je na ministerstve vnútra návrh zákona o európskej politickej strane, ktorá sa má zúčastniť na riadnych voľbách do európskeho parlamentu na území Slovenska. Ak k tomu príde, národné politické strany stratia svoj význam, pretože európskym politickým stranám s ich obrovským rozpočtom nedokáže konkurovať nijaká slovenská politická strana. Nie je to tajomstvo - nový volebný systém sa vymýšľa preto, aby sa paralyzovali národné strany a národné záujmy.

Je takýto scenár reálny? Ak by sa prijal podobný zákon, nebol by to začiatok konca suverenity Slovenskej republiky?
Obávam sa, že k tomu Európska únia smeruje. Ak postupne odovzdáme všetky kompetencie Bruselu, aký význam budú mať národné voľby, národný parlament, náš prezident a naše ministerstvá? Na ministerstve financií bude stačiť jeden počítač a jeden pracovník, ktorý bude direktívny rozpočet z EÚ rozdeľovať na vyššie územné celky. Potom môžeme zabudnúť na vlastný rozpočet a vlastnú identitu.

Angela Merkelová a Martin Schulz ocenili v Bruseli úspech slovenských štrukturálnych reforiem. Nemyslíte si, že je dobrou správou pre Slovensko, keď ho vysokí činitelia EÚ označia za dôveryhodného partnera?
To je naozaj vtipné. Nečudujme sa, že nás Merkelová, Schulz a dokonca aj Orbán chvália. Tým, že sa zvýšili dane, odchádzajú od nás investície do zahraničia, napríklad aj do Maďarska. Keď tu pred rokmi chcel u nás investovať Volkswagen, Schulz hovoril, že Slovensko výhodnou 19-percentnou daňou zneužilo daňový systém v Európe a ukradlo investície Volkswagenu tým, že sa tieto investície preliali z Wolfsburgu do Bratislavy. Prirodzene, že dnes, keď sa zvýšili dane, sú investície ohrozené a je jasné, prečo Schulz odrazu Slovensko a Roberta Fica chváli.

Akú alternatívu ponúka SNS?
Robiť politiku čestne, hrdo a zabojovať v Európskej únii ako jej partner, nie ako otrok. Robert Fico povedal, že by nikdy v EÚ nežobral, ja sa naopak nehanbím povedať, že by som v tej únii žobral. Radšej nech sme zadlžení, aby mali Slováci vyššie mzdy a dôchodky.

Nie je zadlžovanie grécka cesta?
Keď sa odpisujú dlhy Grécku, nech sa odpíšu plošne všetkým krajinám. Prečo by si práve chudobní Slováci mali uťahovať opasky ďalších dvadsať rokov?

Lenže nežijeme vo vzduchoprázdne - realitu, v ktorej sa nachádzame, sme si zvolili sami po roku 1989 a potom pri vstupe do Európskej únie...
Som z generácie, ktorá si v novembri 1989 úprimne želala zmenu pomerov, vítala slobodu. Dnes však vidíme, že sa na Slovensko vrátil do života ľudí strach. Ľudia nemajú nijaké istoty, boja sa straty zamestnania, boja sa budúcnosti, dokonca sa boja vysloviť svoj názor. Nikto im nepovie, čo bude s eurom, médiá manipulujú a skresľujú informácie. Vládne všeobecné rozčarovanie.

Keď hovoríme o rozčarovaní - aká je povolebná situácia vo vašej strane?
Myslím si, že ľudia v strane opäť dostali chuť pracovať. Presvedčili sa o životaschopnosti SNS a vidia, že sa dejú veci, ktoré sme pred voľbami pomenovali. Dnes veľa ľudí stráca ilúzie, hovoria, že nie je koho voliť. Ako ukazujú preferencie, SNS je na dobrej ceste, aby ukázala, že je šancou pre Slovensko.

Hovorili ste o rozčarovaní a strachu z budúcnosti. Dokedy potrvá tento stav? Čo príde po ňom?
Myslím si, že ľudia tento strach prekonajú, že príde obdobie vzdoru. Na tlačovej besede som uviedol príklad z Maďarska. Politická strana Viktora Orbána mala vo voľbách približne 52 percent, dnes má 16 percent. Dva roky pred voľbami mení Orbán volebný zákon, hovorí o zoznamoch voličov a iných mechanizmoch, ktoré by mu mali zabezpečiť vládnutie v ďalšom období. Nechcem uraziť Roberta Fica, ale želám si, aby ľudia okolo neho dva roky pred voľbami nesiahali podobným spôsobom na volebný zákon, pretože volebný zákon má byť svätá vec. Veľmi často sa v histórii ľudstva stávalo, že väčšinový pozitívny vzťah k osobnosti sa v spoločnosti zmenil na negatívny, keď prichádzalo k manipulácii politického systému. Orbánovo Maďarsko je na tejto ceste vzdoru. Verím, že sa na Slovensku nebude účelovo meniť ústava, že sa neprejde na prezidentský model, že bude zachovaná prirodzená politická súťaž.

Ako to všetko chcete povedať svojim voličom, keď vás ignorujú médiá? Mimoparlamentnú Stranu maďarskej komunity a Józsefa Berényiho pravidelne citujú slovenské médiá, ale o SNS takmer nepočuť...
Možno by som si mal kúpiť amplión a chodiť po Slovensku, lebo dostať vo verejnoprávnych médiách hoci len slovo je skoro nemožné. Ale všetko chce svoj čas. Potrebujeme reštrukturalizáciu, profiláciu, nabrať nové sily a potom príde na rad šírenie našich ideí. Dnes máme možnosť prihovárať sa ľuďom cez internet, na Facebooku, záznamom tlačových besied. My nie sme strana, ktorá sa dá na politickej scéne dlhodobo ignorovať. Verím, že ľudia sa budú dožadovať alternatívy súčasnej politiky.

V potláčaní národných síl Slovensko nie je výnimkou. Je táto tendencia príznačná pre európsku politiku?
Dá sa povedať, že tendencia potláčať národné sily je požiadavka európskych socialistov. Atakom sa nevyhla ani FPÖ a hanlivým označeniam sa nevyhnú ani iné národné strany. Rakúsko a Srbsko sú však príklady, že národná politika sa dá robiť úspešne. Národné strany naberajú v Európe na sile.

Patríte ku kritikom socialistov, teda aj ku kritikom Smeru-SD. Viete si predstaviť prípadnú spoluprácu po budúcich voľbách práve so Smerom?
Slovenská národná strana je schopná spolupracovať s kýmkoľvek, okrem maďarských strán Most-Híd a SMK. Veď každý vie, že SNS bola vo vláde so Smerom a že to nebola SNS, ktorá útočila na ministrov Smeru, ale naopak, Smer útočil na našich ministrov. Smer ukázal, že nepotrebuje vo vláde nijakých partnerov. Povedal som, aj to zopakujem, že si v Smere vážim mnohých ľudí, ale zároveň musím povedať aj to, že je to hybridná strana sociálne cítiacich ľudí a miliardárov. Je to parný hrniec vzťahov, ktorý začal syčať.

V poslednom čase rezonoval na Slovensku prípad slovenskej dvojeurovej mince, ktorý sa predbežne začal riešiť až pod tlakom verejnosti. Nedalo sa tomu predísť?
Dalo. Ale to by musela najprv zareagovať slovenská vláda, lebo to nebola len vec Národnej banky Slovenska. Slovensko dostalo facku a vláda mlčala. Našťastie, Slováci ešte národne neotupeli a spontánne prejavili svoju národnú hrdosť.

Fotografie:
S čestným predsedom Jánom Slotom.

Andrej Danko počas diskusného fóra Hospodárskych novín.

Jedna z predvolebných imidžových fotografií. Vtedy ešte netušil, že stoličku z fotoateliéru vymení za predsednícku...

Andrej Danko si v novej funkcii verí.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať