Utorok 30. august 2016

extra plus

Marec 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/ APFoto: TASR/ AP

Ukrajinou proti Rusku

Západ zabudol, ako sa skončil Hitlerov pokus o eurointegráciu a zotročenie Slovanov

Vladimír Mohorita

Zbigniew Brzezinski, ktorý po desaťročia spoluformuje americkú okupačnú politiku, napísal: „Ukrajina je pre nás pevnosťou Západu. Nový svetový poriadok pri hegemónii USA sa vytvára proti Rusku, na účet Ruska a na rozvalinách Ruska."

Ako doplnil, moc Ruska môže byť podlomená iba oddelením Ukrajiny od neho. "Je nevyhnutné nielen odtrhnúť Ukrajinu od Ruska, ale ju aj postaviť proti Rusku, znepriateliť dve časti jedného národa a pozorovať, ako bude brat zabíjať brata. 

Pre tento cieľ je nevyhnutné nájsť a vypestovať zradcov v radoch národnej elity a s ich pomocou zmeniť sebavnímanie jednej časti veľkého národa do takej miery, že bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je otázka času."

V zákulisí politiky
Zdá sa, že správny čas nastal. Susedná Ukrajina sa stala obeťou neskrývanej agresie zo strany USA a ich západoeurópskych satelitov. Vplyvná skupinka v zákulisí politiky USA priviedla k moci v Kyjeve za pomoci krvavého ozbrojeného puču chuntu samozvancov, čím zmenila výsledky ukrajinských volieb.

Potrestala tak Janukovyča a ukrajinskú vládu za to, že sa opovážili odložiť podpis samovražednej Asociačnej dohody s EÚ. 

Agresori zaútočili s pomocou svojich agentov vplyvu spomedzi ukrajinských „opozičných politikov" a najmä s pomocou svojej žoldnierskej armády zahraničných teroristov, kočujúcich medzi Líbyou, Egyptom, Sýriou a teraz stiahnutých na kyjevský euromajdan.

Súčasťou ozbrojenej invázie boli jednotky ukrajinských banderovských nacistov pod vlajkou Pravého sektora.
Teroristický banderovský Pravý sektor kontrolovaný USA ovládol politickú scénu po prevrate.

Poslancov za vládnu Stranu regiónov nútili s kalašnikovom v rukách a s nožom pod hrdlom vystúpiť zo strany, prejsť na stranu pučistickej väčšiny, odvolávať svojich kolegov a hlasovať za pučistov. Vyhrážali sa im, že im zabijú ženy a deti a podpália domy, ak to neurobia a nebudú hlasovať spolu s pučistami. 

Poslanca Šufriča dovliekli banditi na Majdan, kde ho lynčovali. Život mu zachránil až Kličko, ktorý ako argument, prečo netreba Šufriča zabiť, uviedol, že „včera i dnes už hlasoval spolu s nami".

 Niektorých poslancov banditi držali ako rukojemníkov mimo parlamentu, no ukradli im hlasovacie kartičky a hlasovali za nich. Tak vznikla na Ukrajine pučistická a nezákonná nová parlamentná i vládna väčšina, ktorá nezákonne „odvolala" prezidenta a zmenila ústavu. 

Pučistická väčšina si vynútila oslobodenie Tymošenkovej z väzenia, ktorá miesta, kde vraždili banditi, označila za sväté. Naopak, hrdinov-obete z Berkutu pučisti označili za zločincov a začali ich prenasledovať.

Opití mocou
Prvým zákonom, ktorí prijali pučisti, bol útok na ruský jazyk, ktorým na Ukrajine hovorí polovica občanov. Banderovec Ťahnybok vyhlásil, že Rusi majú byť zbavení ukrajinského občianstva a že používanie ruského jazyka na Ukrajine má byť trestné. 

Poslanec za Tymošenkovej stranu zasa dal do parlamentu návrh na zrušenie zákona o zákaze propagácie nacizmu, pretože vraj bráni oslavovať ukrajinských národných hrdinov. Nacisti z Pravého sektora opití mocou oznámili celému ruskému juhovýchodu, že aj tam príde banderovčina.

Vyhrážajú sa likvidáciou politických odporcov z juhovýchodu vrátane Krymu, ktorý patrí Rusku, no Nikita Chruščov ho svojho času daroval Ukrajine.

V situácii, keď sa na základe zahraničnej intervencie a po ozbrojenom prevrate dostala v Kyjeve k moci nelegitímna moc nekontrolujúca banditov vyhrážajúcich sa nielen fyzickým zúčtovaním Rusom na Ukrajine, ale ešte aj útokom na ruskú čiernomorskú flotilu a ruské prihraničné oblasti, ruský parlament udelil ruskému prezidentovi právo vyslať na územie ukrajinskej anarchie a teroru vojenské jednotky.

Lebo jediná reč, ktorej banditi rozumejú, je reč sily. Postup Ruska nie je agresiou, ako to prezentujú Západu poslušné médiá a politické bábky vrátane tých na Slovensku, ale obrannou reakciou na agresiu Západu. Neopakuje sa teda rok 1968, ale roky 1938 a 1941. Ako to dopadlo, je všeobecne známe.