Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Odpútavanie pútnikov

Aj údajne kresťanská rodina Kiskovcov sa za bývalého režimu aktívne zapojila do boja proti „náboženskému tmárstvu“

Martin Dugas

Začiatok školského roka opäť v mnohých, nielen cirkevných triedach, sprevádzala modlitba.

Starší učitelia si s úsmevom predstavili, akým božím hnevom by komunistickí ideológovia pred štvrťstoročím asi zahrmeli po takomto rituáli, na ktorý v školách nebolo ani pomyslenia.

Ďalší si spomenuli na agitačné semináre, zlovestné menoslovy veriacich, ale aj na fenomén doby - tzv. odpútavacie akcie počas cirkevných sviatkov a podujatí.

„V boji proti poverám, tmárstvu a náboženským predsudkom treba stále prevádzať odpútavacie akcie, a to najmä u mládeže. Za tým účelom sme cez veľkonočné sviatky prevádzali odpútavacie akcie so žiakmi, a to v dňoch 14. až 18.4. 1960.

Boli prevádzané tieto akcie: telových. podujatia, súťaže vo futbale, streľbe, atď. Ďalej bol prevedený branný poldeň. Premietali sme pre žiakov filmy, prebiehali pionierske schôdzky, prevádzali sme sledovanie TV.

Na akciách sa zúčastňovalo temer všetko žiactvo," hlása jeden zo zápisov, zápis v kronike zo školského roku 1958/59.

Levočský vred a popradská pomoc
Ako najväčšie vredy však svetonázorové ústrojenstvo režimu kvárili kresťanské púte, ktorých termíny sa povinne prekrývali s dátumami obľúbených folklórnych festivalov.

Jeden z najväčších mal pritiahnuť veriacich z najvýznamnejšej gréckokatolíckej púte vo východoslovenskej obci Ľutina pri Sabinove.

Je príznačné, že aj najpopulárnejší folklórny festival vo Východnej roky slúžil ako odpútavacia akcia proti najväčšej slovenskej odpustovej slávnosti v Levoči.

Tu však nestačili zväzácki funkcionári ani tanečníci, a tak angažmán získali aj pojazdné lunaparky.
„Počas púte v Levoči," vraví jeden z dobových „kolotočiarov z povolania" František Johanides, „sme museli stáť na Sivej Brade pod Spišským hradom.

Boli sme súčasťou programu, ktorého cieľom bolo brániť rozmachu cirkevných akcií."
Obzvlášť pikantnú príchuť mal nápad straníckych funkcionárov z Popradského okresu vyslať pod Mariánsku horu úderky mladých pionierov a zväzákov, ktorí tam mali zapisovať ŠPZ-ky áut účastníkov púte.

Tento zámer pobúril aj ateistov, a tak neprešiel. Nie je bez zaujímavosti, že nad celou odpútavacou mašinériou vtedy bdelo komunistické oko otca dnešného prezidenta Andreja Kisku, najprv vedúceho odboru školstva a neskôr podpredsedu ONV v Poprade „pre nadstavbu".

Poznám ho ako svojho šéfa - vyhadzoval učiteľov pre vieru," zdôverila sa istá účastníčka internetovej diskusie.

A hoci nemožno preukázať, že nejaký kantor prišiel priamo jeho pričinením o prácu, nemožno poprieť, že Kiska senior mal pod palcom okrem školstva a kultúry aj náboženské otázky a cenzúru cirkevných podujatí.

V šľapajach Pavlika Morozovova?
Preto sotva obstojí prezidentovho tvrdenie o ceste, po ktorej ho rodičia „viedli k viere". Pravdepodobnejšia je predstava mladého Andreja Kisku v pionierskej či zväzáckej rovnošate, ako v Levoči sliedi po vozidlách náboženských tmárov - sťa Pavlik Morozov, vychýrený mládežnícky udavač zo sovietskych čias.

Kiska junior sa však toto leto zúčastnil na inom ideológiou napáchnutom podujatí - festivale Pohoda. Minulé roky tu hviezdil aj skrachovaný biskup Róbert Bezák, ktorý tak dostal priestor verejne útočiť na cirkevné štruktúry, rovnako ako svojho času komunisti.

Punc novodobej odpútavacej akcie však happeningu dodáva zjavná snaha organizátorov zahmliť skutočné problémy dneška - nezamestnanosť, narastajúcu chudobu a plazivé pohlcovanie našej štátnosti bruselským molochom.

Nevedno, koľko mladých ľudí s mozgami ohlušenými pohodovými koncertmi a prevetranými hríbovsko-kaščákovskou propagandou si to pred prvým zvonením v novom školskom roku uvedomilo.

Fotografia:
Prezident SR Andrej Kiska sa svojou účasťou na známom trenčianskom megafestivale ochotne prepožičiava protislovenskej propagande.

Na tohtoročnej Pohode bol hosťom diskusie šéfredaktora neoliberálneho Týždňa Štefana Hríba.