Foto: archív

Za Miroslavom Šáškym

Pavel Kapusta

Dva dni po poslednej redakčnej uzávierke nám prišla strohá esemeska: 27. mája 2007 náhle umrel náš dlhoročný spolupracovník Miroslav Šášky.

Vynikajúci novinár, ktorý bravúrne zvládol akúkoľvek tému, presvedčený slovenský vlastenec. Smutná novina nás všetkých zaskočila nepripravených.

V takých chvíľach ťažko uveriť slovku nikdy. Nechceli sme uveriť, že sa už nikdy nedočkáme jeho svižných glos, ostrých a výstižných komentárov, výborných analytických článkov. Extra plus prišlo o autora, akí nepadajú z neba - naopak, odchádzajú doň.

Miro Šášky odišiel príliš mladý - vo veku nedožitých 48 rokov. Narodil sa 9. septembra 1959 v Banskej Bystrici. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny, jeho otec Ladislav Šášky bol známym slovenským historikom a riaditeľom Historického ústavu Slovenského národného múzea.

Vyštudoval stavbarinu, no vo svojom odbore nikdy nepracoval. Začínal v Československej televízii Bratislava, potom istý čas pracoval vo výstavníctve.

Novinárskej profesii sa začal venovať až po nežnej revolúcii. V roku 1991 sa stal redaktorom denníka Slovák, neskôr písal pre vtedajšie noviny SNS Slovenský národ.

Potom zakotvil v denníku Slovenská REPUBLIKA, po jeho zániku pôsobil v Novom dni. Medzitým prijal osobnú ponuku Ivana Lexu a v rokoch 1996 - 1998 pracoval ako hovorca Slovenskej informačnej služby.

Keď zanikol Nový deň, zostal „na ulici" a rovnako ako všetci bývalí žurnalisti z tohto periodika mal na slobodnom a demokratickom Slovensku problém zamestnať sa v akomkoľvek médiu. Vydavateľku, dcéru predsedu ĽS-HZDS, nezaujímal osud ľudí, ktorí roky mediálne podporovali politiku jej otca.

A tak sa aj Miro Šášky nedobrovoľne zaradil do zástupu disidentov dnešnej doby - až do svojho predčasného odchodu z tohto sveta si zarábal na chlieb ako usporiadateľ v Stredisku kultúry Bratislava-Nové Mesto. A popritom externe písal do mesačníka Extra plus, kde bol veľkou autorskou posilou.

Jeho články budú čitateľom iste chýbať - vlastne chýbajú už teraz. Posledné tri vyšli v júnovom vydaní nášho časopisu a vo chvíli, keď sme sa dozvedeli, že Miro už nie je medzi nami, bolo číslo v tlači.

Preto spomienku na človeka dobrého srdca a jedného z novinárov, ktorí bojovali za vznik Slovenskej republiky, čítate s mesačným oneskorením. Miro, nezabudneme na Teba!