Juraj Blanár: Všetko, čo robím, robím naplno

Veľa vecí okolo nás je zlých aj preto, že sme ľahostajní

Ľudovít Števko

Patrí medzi výrazných poslancov slovenského parlamentu a úspešných regionálnych politikov. Vyštudovaný stavebný inžinier na Vysokej škole dopravy a spojov, stážista na univerzitách v Birminghame a Dánsku, neprehliadnuteľný manažér s dušou športovca, ktorému nechýba zmysel pre fair play hru v živote i v politike. Lokálpatriot ukotvený rovnako v Žiline, na hornom Považí, Turci, na Orave, Kysuciach a Liptove, ale aj v hlavnom meste Slovenska. Poslanec NR SR za Smer-SD a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Nachádzame sa uprostred svetovej hospodárskej krízy, ktorá nepostihuje len makroekonomiku, ale má negatívne dôsledky na regióny, mestá, obce. Dolieha aj na obyvateľstvo regiónov. Ako riešite problémy, ktoré vyplývajú z krízy v Žilinskom samosprávnom kraji? Pomáhajú vám eurofondy?
Sme súčasťou ekonomickej krízy, ktorá sa začala niekedy na konci roka 2008. Piaty rok sme vystavení tlaku krízy aj v samospráve a musíme zvažovať, kam pôjdu financie získané do nášho rozpočtu. Preto sú európske fondy pre nás darom v čase, keď to najviac potrebujeme. Slovensko nikdy nemalo šťastie na podobné dary. Po vojne sme nemohli prijať plán európskej obnovy, tzv. Marshallov plán, pretože sme boli v inej geopolitickej pozícii. Dnes tie európske fondy vnímam ako druhý Marshallov plán v inej podobe. Keď vám dá európske spoločenstvo 11 miliárd eur na šesťročné obdobie na rôzne projekty, aby ste mohli zveľadiť infraštruktúru, či už na opravu ciest alebo kultúrnych pamiatok, školských budov, domovov sociálnych služieb, tak je to skvelý pocit. My fondy nedávame do spotreby, ale využívame ich na investície. Keby sme nemali možnosť čerpania fondov EÚ, tak tých väčších investičných aktivít by bolo veľmi málo.

Aké projekty sa vám podarilo zrealizovať pomocou eurofondov v tomto volebnom období a ktoré z vašich zámerov ešte čakajú na realizáciu?
Pri vzniku samosprávneho kraja sme dostali do vienka vyše 120 škôl. Dnes, keď sa rodí menej detí, sme ich zredukovali na polovicu, ale stále máme zhruba 100 školských budov a tie musíme opraviť, lebo dovtedy sa dávalo na ich opravu málo peňazí. Dnes máme zrekonštruovaných osem takýchto budov práve z fondov Európskej únie. Podobne sme z fondov zrekonštruovali aj domovy sociálnych služieb.

Keď hovoríme o domovoch sociálnych služieb, je známe že Žilinský kraj má najvyšší počet lôžok na Slovensku. Ktoré veľké rekonštrukcie by ste konkrétne mohli spomenúť?
Nedávno sme odovzdávali veľkú rekonštrukciu Domova sociálnych služieb v Likavke pri Ružomberku, predtým to bolo v Turí, v Novoti a momentálne prebieha rekonštrukcia v Oščadnici. Ale z európskych fondov budujeme aj nové zariadenia sociálnych služieb - príkladom môže byť Liptovský Hrádok, kde poskytneme 250 lôžok pre klientov.

Na Slovensku je kameňom úrazu dopravná infraštruktúra, nedostatočná údržba ciest, najmä druhej a tretej triedy. Ako riešite tento problém vo vašom kraji?
Máme 1 450 kilometrov krajských ciest, ktoré sú tepnami nášho kraja, spájajúcimi prihraničné regióny. Tu sme z fondov EÚ dokonca alokáciu už vyčerpali, využili sme na to aj cezhraničnú spoluprácu. Dnes máme zrekonštruované všetky cestné priechody na cestách druhej a tretej triedy.

V obciach sa najmä motoristi sťažujú na výtlky. Nie je to tak so sťažnosťami aj v Žilinskom samosprávnom kraji?
To je druhá vec. My sme sa v našom programe snažili urobiť predovšetkým vstupné brány do nášho kraja, keďže sa nachádzame v prihraničnom pásme medzi Poľskom a Českou republikou. Z celkovej alokácie pre náš kraj sme preinvestovali 26 miliónov eur a opravili sme za to 185 kilometrov ciest. Prirodzene, vzhľadom na celkovú dĺžku ciest v našom kraji máme veľký modernizačný dlh, najmä po posledných dvoch najničivejších zimách. Ako iste viete, náš kraj má trvalo najnižšie teploty a napríklad Oravská Lesná je najchladnejšia obec na Slovensku. Snažíme sa však tento dlh dobiehať: z fondov EÚ sme zakúpili nové zametacie stroje - v každom regióne máme po jednom. Kúpili sme novú zostavu na asfaltovanie ciest. Dnes máme vlastný finišér a valec a môžeme si robiť súvislé opravy bez toho, aby sme tieto práce objednávali cez dodávateľské firmy. Prví sme zaviedli monitorovanie našich áut cez GPS a každý občan si môže na webovej stránke pozrieť, kde je sypač, čo teraz robí a kedy príde na niektorý úsek cesty zasypanej snehom.

A investície do kultúry?
Z fondov sa nám podarilo zrekonštruovať nádhernú renesančnú pamiatku v Bytči, bývalý majetok palatína Juraja Turza, kde je teraz sobášny palác. Pod Oravským hradom, najnavštevovanejším hradom na Slovensku, sme vybudovali modernú budovu informačného turistického centra, zrekultivovali sme spodnú terasu pod hradom Strečno, kde sme postavili stredovekú dedinu. Mohli by sme ešte spomenúť rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky Budatínsky park a dokončovacie práce na veži Budatínskeho hradu. Všetko z fondov Európskej únie.

Napriek tomu, čo hovoríte, sa vo vašom kraji spustila proti vám ohováračská kampaň vo forme schránkových novín, ktoré tvrdia, že nijaké eurofondy do vášho kraja neprídu, že ste Žilinský kraj zadlžili až po uši. Ako si to vysvetľujete?
Vnímam to v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami, hoci sa ešte oficiálna volebnákampaň nezačala, lebo tá sa začne až 23. októbra. Túto kampaň považujem hlavne za neférovú. Nečakal som, že sa moji konkurenti vydajú takouto cestou. Vytlačiť noviny, ktoré ma očierňujú a porušujú hneď niekoľko platných zákonov, nie je práve najlepšia vizitka kandidáta na župana a nemá to nič spoločné s fair-play. A k tomu sa ešte tváriť v štýle „ja nič, ja muzikant". Pritom to vraj nebolo posledné vydanie, súperi si pripravili oveľa špinavšie veci, ako je trápne a zavádzajúce tvrdenie, že kraj nečerpá eurofondy. Otázkou zostáva, kto toto všetko financuje. Vydať jedny noviny v náklade pre celý kraj, ku ktorým sa nikto nehlási, je záležitosťou viac ako 15-tisíc eur. A keďže plánujú vyjsť viackrát, tak to naozaj nikomu nebude chýbať 50- alebo 100-tisíc eur? Komu stojím v ceste, že je ochotný to všetko zaplatiť? Práve toto sú momenty, keď si uvedomujem, že moju prácu robím podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Práve toto sú momenty, keď si uvedomujem, že neférovému konaniu a špinavým záujmom sa dá čeliť iba prácou. A vďaka pracovitosti Oravcov, Liptákov, Turčanov, Kysučanov a Žilinčanov sa nám darí zveľaďovať náš Žilinský kraj.

Štatistiky hovoria, že ste na Slovensku na prvom mieste v oblasti čerpania eurofondov. Nepoškodzuje tento pamflet v očiach občanov, ktorí nemusia poznať pravdu, imidž vášho kraja?
Veď o to ide anonymným klamárom, a preto som bol nútený podať trestné oznámenie - inú možnosť som nemal.

Túto otázku berte s rezervou: Údajne zadlžujete populáciu na ďalších tridsať rokov. Ako je to zadlžovaním obyvateľstva vášho kraja?
Poviem to na jednoduchom príklade: Každá rodina si chce vytvárať čo najlepšie rodinné prostredie a pritom má obmedzené finančné prostriedky. Nuž si musí jedného dňa sadnúť a rozhodnúť sa, či opraviť strechu, alebo si kúpiť nové auto, pretože staré doslúžilo. Potrebujeme novú strechu, lebo už zateká, ale aj nové auto, lebo ním vozíme deti a chodíme na ňom do práce. Na obe veci však nemáme, tak za ušetrené peniaze opravíme strechu a na auto si zoberieme pôžičku s tým, že ju budeme schopní splácať. Tak nejako to funguje i pri rozpočte v našom samosprávnom kraji. Povedali sme si: Máme takúto predstavu o čerpaní eurofondov a k tomu budeme potrebovať 5 percent na spolufinancovanie projektov. Pretože momentálne tie finančné prostriedky nemáme, požičiame si ich. Ak prefinancujeme tých 5 percent, dostaneme za to ďalších 95 percent. To je rozumné riešenie. Od roku 2008 sme podľa inštitútu INEKO klesli so zadlženosťou na úroveň 29 percent z celkového rozpočtu kraja, pričom hranica zadlženosti je 60 percent.

Čerpanie eurofondov je Achillova päta celého Slovenska, vo vašom kraji sa vám to však darí. Je to dané schopnosťou či odbornosťou vašich ľudí, ktorí pripravujú projekty?
Dobrá otázka. Som stavebný inžinier a viem, že keď pristúpite k realizácii stavby, musíte urobiť kvalitnú projektovú, technickú aj organizačnú prípravu. Tento algoritmus platí aj pri iných činnostiach. Ak sme vedeli, že nás čaká šesťročné obdobie čerpania fondov, čo všetko je s tým spojené, tak sme si uvedomili, že nemôžeme čerpať fondy bez toho, aby sme mali špičkových odborníkov, ktorí sa budú venovať len tejto agende. Ako prvý kraj na Slovensku sme vytvorili samostatný odbor, centrálnu koordinačnú jednotku, kde pracujú skúsení odborníci pre túto činnosť.

Dobrý projekt je predpokladom úspešnosti, ale treba ho aj zrealizovať - nie?
Samozrejme, nestačí iba vypracovať dobrý projekt na papieri, treba uspieť a potom ho dotiahnuť do konca. Nejde to však vždy ľahko. Keď sa nám podarí z desiatich dobrých projektov dotiahnuť do konca osem, je to úspech.

A teraz trochu odťažitá otázka - potrebuje malé Slovensko osem samosprávnych krajov? Nie je to prepych - nestačili by tri?
Zabŕdli ste do inej problematiky, ale asi je potrebné, aby som sa k tomu vyjadril. Túto problematiku treba chápať aj z nášho historického povedomia. Usporiadanie na tri kraje bolo z hľadiska histórie najkratším obdobím. Predtým tu boli župy, nie umelo politicky vytvorené členenie územia na Západoslovenský, Stredoslovenský či Východoslovenský kraj. Župy mali svoju logiku, vytvorili sa spontánne a prirodzene.

Dajú sa naše samosprávne kraje rozlohou porovnať s územnými celkami v iných štátoch Európskej únie?
V mnohých iných krajinách Európskej únie sú podobné územné celky ako naše ešte menšie, s menším počtom obyvateľov. Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať s Nemeckom, ale pozrite sa napríklad na pobaltské krajiny.

Niektorí politici však koketujú s myšlienkou návratu k trom krajom...
Mám iný názor. Podľa mňa, ak je tu niečo, čo treba akútne riešiť, je to reforma obecného zriadenia.

Prečo?
Len si uvedomte, že dnes máme z takmer 2 900 obcí vyše 500 takých, kde žije menej ako 300 obyvateľov, a že máme približne 240 obcí s počtom obyvateľov menej ako 500. V Turci máme obce, ktoré majú len 125 obyvateľov, a na východe Slovenska sú dokonca ešte menšie obce. Tie nemajú šance prežiť. To je podľa mňa akútne, to treba riešiť, nie samosprávne kraje, ktoré sa etablovali a zaznamenali v mnohých ohľadoch prínos pre štát.

V parlamente ste sa neraz vyjadrili, že zo zdravotníctva sa urobil biznis. Niekto však musel pre tento biznis vytvoriť podmienky. Ako k tomu prišlo, že sa na Slovensku stalo zdravie tovarom?
Zdravotníctvo u nás trpí nešťastnými zásahmi pravicových vlád. Tam, kde povinné zdravotné poistenie garantuje štát, biznis nemá čo hľadať. Ak chce ktosi viac, prosím, môže sa pripoistiť v komerčnej zdravotnej poisťovni. Lenže čo sa stalo? Za ministra Zajaca sa všetky lukratívne zdravotnícke zariadenia, ktoré prinášali do nemocníc peniaze, sprivatizovali: biochémia, dialýza, lekárne... a všetko ostatné zostalo na pleciach nemocníc. Nedivme sa, že súkromné kliniky, ktoré vyrastajú popri štátnych nemocniciach, sú kvalitnejšie ako upadajúce štátne nemocnice.

Aká je situácia nemocníc vo vašom kraji?
My sme zachovali nemocnice ako verejnú službu pre občanov a vo všetkých štyroch svojich nemocniciach máme vyrovnané hospodárenie. Tlačíme však pred sebou dlh asi 12 miliónov z minulých období, lebo pohľad na naše krajské nemocnice bol za ministra Uhliarika diskriminačný. Uhliarik oddlžil štátne nemocnice, ale naše nie. Preto sme sa ako jediný kraj obrátili na medzinárodnú inštitúciu s podnetom proti vtedajšiemu ministerstvu za diskrimináciu pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení a finančnom ohodnocovaní našich lekárov a sestier.

Uvidíme, ako to celé dopadne. Akým spôsobom však vykrývate deficit financií? Veď nestačí len platiť za zdravotnícke výkony, ale treba zabezpečovať údržbu zariadení a modernizáciu zdravotníckych prístrojov.
Investujeme do nemocníc enormné finančné prostriedky možno na úkor iných odvetví. Nakupujeme nové CT prístroje, digitalizované röntgenové prístroje, mamografy, sonografické prístroje. Zrekonštruovali sme detský pavilón v Trstenej, z fondov sme vybudovali špičkové operačné sály v Dolnom Kubíne a v našej najväčšej nemocnici v Čadci sme z vlastných zdrojov investovali do gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, ktoré je dnes na európskej, ak nie svetovej úrovni.

Pre váš turisticky atraktívny región je príznačná pomerne hustá sieť cyklotrás. Čo si od toho sľubujete?
Žilinský kraj je pre horské bicykle rajom. Nedávno sme na Kysuciach, na zvršku bývalej úvraťovej železničky vybudovali krásnu 22-kilometrovú cyklotrasu v spolupráci s obcami Bystrickej doliny. O tom, aký to má prínos pre obyvateľov nášho regiónu a význam pre turistický ruch, vari ani netreba hovoriť.

Druhé volebné obdobie pôsobíte aj vo vysokej politike. Kde sa cítite komfortnejšie, doma v Žiline ako predseda samosprávneho kraja alebo v Bratislave ako poslanec Národnej rady?
Som lokálpatriot a Slovák, preto sa cítim dobre všade na Slovensku. Vnímam to tak, že je dôležité, čo sa nám podarí dobre urobiť na Slovensku, či už je to v Bratislave, Žiline alebo inde. Každý by mal z tohto pohľadu prejavovať svoj postoj k Slovensku. Nechcem sa vyjadrovať tak vzletne ako nemenovaný americký prezident: „Nepýtaj sa, čo pre teba urobí Amerika, ale čo ty urobíš pre Ameriku," ale je to univerzálny výrok. Veľa vecí okolo nás je zlých možno aj preto, že sme ľahostajní.

Keď už hovoríte o zlých veciach a ľahostajnosti, rozhodne by nám nemalo byť ľahostajné nekultúrne a arogantné správanie niektorých zástupcov ľudu v parlamente. Ako sa pozeráte na pikantné scény z poslednej schôdze NR SR, na ktorých si zgustli mnohé médiá?
Nuž, vnímam to veľmi zle a rovnako to počúvam aj od ľudí vo svojom okolí. Parlament je však vzorkou ľudských pováh a tak sa aj v parlamente, rovnako ako v celej spoločnosti, stretávame so slušnými ľuďmi aj výtržníkmi. V parlamente je to oveľa vypuklejšie, pretože sa to odohráva za prítomnosti kamier, pred tvárou širokej verejnosti. Je vlastnosťou našich médií, že toto odsúdeniahodné správanie nepodávajú objektívne. Ak médiá do omrzenia citujú pána Matoviča, že niektorí poslanci Smeru pili, pritom mu nepripomenú, že on sám bol napitý a prespával v parlamente pod kabátom, potom sa pýtam, aká je tu objektívnosť. Za všetkým vidím hlbokú morálnu krízu.

S tým možno súhlasiť. Taký exhibicionizmus a krčmové výstupy, aké predvádza takmer na každej schôdzi istý nezávislý poslanec, sme nevideli v celej histórii slovenského parlamentarizmu. Nie je smutné, že ľudia vo voľbách dávajú hlas aj takým indivíduám?
K takej sebaprezentácii a takému presadzovaniu politiky by som sa nikdy neznížil. Pokiaľ ide o voličov, podľa prieskumu úroveň informovanosti Slovákov a záujem o informácie významne stúpa. Tým chcem povedať, že ľudia už vedia hodnotiť a po štyroch rokoch každému vystavia vysvedčenie vo voľbách.

Ste podpredsedom Zahraničného výboru NR SR. Nie je to vzdialené od regionálnej politiky, sociálnych vecí, ktorým sa venujete a tak trochu aj mimo vašich záujmov?
Aj v minulom volebnom období som pôsobil v podobných výboroch, pre európsku integráciu a potom vo výbore pre európske záležitosti. Dané je to aj tým, že mám bohaté skúsenosti zo zahraničia, pretože som veľa precestoval, pobudol na stážach v zahraničí už počas štúdia a jazykovo som vybavený. Pre mňa je dôležitá každá oblasť.

Sociálna problematika vám je predsa len bližšia...
Áno, cítim, že som sa narodil v tom pozitívnom zmysle slova ako sociálny demokrat. V rodine nás bolo sedem a moja mama bola prvým sociálnym demokratom, ktorého som v živote stretol. Moje presvedčenie je, že štát je tu na to, aby vytváral podmienky a primeraný životný štandard aj pre tých, čo nemajú široké lakte a schopnosť presadiť sa. Také je moje presvedčenie, preto som vstúpil do politiky. Zo svojej pozície predsedu samosprávneho kraja významne vstupujem aj do sociálnej oblasti, aj do školstva. Napríklad tu v parlamente mám na starosti problematiku školstva za samosprávne kraje.

Vaše členstvo v Zahraničnom výbore NR SR je zaujímavé aj z hľadiska toho, čo sa momentálne deje vo svete. Aký je váš postoj k udalostiam v Sýrii? Mal by sa tamojší konflikt riešiť silou?
Môj postoj je jednoznačný - akýkoľvek zásah v hociktorej krajine na svete bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN je nelegálny a podľa medzinárodného práva bezprecedentný. Taký názor som mal aj vtedy, keď Amerika napadla Irak. Len pripomeniem: Keď Saddám Husajn použil chemické zbrane proti Kurdom, vtedy Spojené štáty nehrozili Iraku vojenským zásahom, dokonca Husajn bol vtedy ich spojencom. Situácia sa zmenila až neskôr. Keď v Rwande vyvraždili v krátkom čase milión Tutsiov, to bola nepredstaviteľná genocída a čo robili veľmoci? Nič.

V prípade Sýrie je však politika Ruska z hľadiska medzinárodného práva principiálna...
Treba kvitovať pozíciu Ruskej federácie, pretože dokázala vniesť do problému vyvažujúci prvok. A som rád, že si to uvedomuje aj americká administratíva, ktorá sa, dúfajme, poučila z minulosti a vyvaruje sa chýb ako v prípade Iraku. Len si spomeňme, ako generál Colin Powell v priamom prenose pred svetovou verejnosťou ukazoval náčrty, ako sa v Iraku vyrábajú a konvojmi prevážajú zbrane hromadného ničenia. A napokon sa ukázalo, že nič také sa nestalo.

Podľa všetkého ste v komunálnej politike úspešný muž. Dva razy po sebe vás zvolili za predsedu Žilinského samosprávneho kraja, dokonca ste v posledných voľbách zvíťazili s náskokom 63 percent hneď v prvom kole. Čomu pripisujete tento ojedinelý úspech?
Možno by som to takto nenazval. Mojím osobným krédom je, že všetko, čo robím, robím naplno. A tak ako každý človek aj ja sa chcem realizovať a tu cítim možnosť pracovať v prospech dobrej veci. Ak máte okolo seba tím šikovných, schopných ľudí, a ja ich mám, potom sa vaše úsilie musí prejaviť pozitívne. Či som úspešný? Ťažko povedať, to musia posúdiť občania.

Lenže na Slovensku platí, že čím je človek úspešnejší, tým vzbudzuje väčšiu závisť. Neočakávate ako kandidát pred voľbami do VÚC ďalšie podpásové údery, ako boli tie ohováračské schránkové noviny?
Mám indície, že nachystané sú oveľa špinavšie veci. Vraj sa neštítia ničoho. Aby som sa ale vrátil k vašej otázke, som presvedčený, že každý si vie ľahko zrátať, odkiaľ fúka vietor. Súdni ľudia si dokážu urobiť názor. Verím ale, že pravda o božích mlynoch sa aj v tomto prípade naplní.

Fotografie:
Počas odovzdávania Deklarácie samosprávnych krajov prezidentovi SR.

S premiérom Robertom Ficom počas jeho návštevy sídla Žilinského samosprávneho kraja.

Juraja Blanára v jeho opätovnej kandidatúre na predsedu ŽSK podporila aj SNS na čele s Andrejom Dankom.

V obkľúčení novinárov v areáli Správy ciest ŽSK pri príležitosti odovzdávania nových zametacích vozidiel.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať