Foto: SITA

Arabská jar a sýrska jeseň

Martin Dugas

Keď americkí predstavitelia na medzinárodných fórach začnú hovoriť o humanitárnych záujmoch, na obzore je spravidla ďalšia vojna s dôsledkom humanitárnej katastrofy. Keď americký predstaviteľ v Rade bezpečnosti OSN koncom júla žiadal bezodkladnú akciu „na ochranu civilistov" v Sýrii, na obzore bolo bombardovanie tejto blízkovýchodnej krajiny, zmietanej občianskou vojnou. Rusko a Čína sa však tentoraz dôrazne postavili proti.

Najväčší i najľudnatejší štát sveta sa nenechali blahosklonne usadiť do hľadiska scény svetového diania. V ňom sa im Západ snažil zreprízovať otrepanú hru na demokraciu zo starých archívov, naposledy predvedenú v Líbyi.

Scenár bol rovnaký: buď priamo sformovaním, alebo aspoň ideologickým poradenstvom a finančným podporovaním opozície vyvolať vnútroštátnu konfrontáciu, tzv. revolúciu. Tá vyústi do občianskej vojny, ktorá privodí veľké straty na životoch, a tým dôvod na humanitárny zásah.

Nasleduje vytvorenie bezletovej zóny, čo v preklade znamená pustošivé bombardovanie krajiny s cieľom zvrhnúť legitímny režim. Celý vojenský zásah má oficiálne pomôcť obyvateľstvu, ktorému však v skutočnosti prinesie iba utrpenie.

Ešte dramatickejší priebeh má „vyvezená revolúcia" v Sýrii. Proti prezidentovi Bašárovi Asadovi sa na jar bleskovo sformovala opozícia, podporovaná vzbúrenými povstaleckými skupinami v arabskom svete a zásobovaná zbraňami predovšetkým z postkaddáfiovskej Líbye.

Ideovo roztrieštené hnutie odporu napriek týmto injekciám stále naráža na silné provládne jednotky. Reakcia USA bola príznačná - vzhľadom na porušovanie ľudských práv v Sýrii sa pokúsili v Bezpečnostnej rade OSN presadiť rezolúciu o sankciách proti Damasku, so zle skrývaným zámerom v mocenskom boji oslabiť súčasnú vládu.

Keďže Peking a Moskva majú v Sýrii významné ekonomické i politické záujmy, rezolúciu vetovali. Keď USA a Veľká Británia opäť oprášili vytvorenie bezletovej zóny, Rusi svoj protest zdôraznili vyslaním lietadlových lodí do oblasti. Na skutočnú hrozbu 3. svetovej vojny to však nevyzerá.

„Doteraz som nevydal rozkaz vojensky zasiahnuť v Sýrii," vyhlásil americký prezident Barack Obama, pričom zlovestné „doteraz" patrilo skôr jeho radikálnym voličom ako ruským predstaviteľom. V Sýrii zatiaľ zahynuli desaťtisíce ľudí, krajinu opustilo asi štvrť milióna. Rusi vedia, aký následok bude mať ich rozhodnutie vyslať do oblasti vojnové lode. Pretože vedia, aký následok by malo rozhodnutie lode nevyslať.