Sobota 25. máj 2024

extra plus

Február 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Plynová vojna

Dvanásť dní, ktoré otriasli ekonomikou Slovenska

Karol Palkovič

Blackout. Slovo, ktoré značí úplný výpadok elektrickej energie. V uplynulých dňoch sa v médiách o ňom diskutovalo oveľa viac ako inokedy. Niet divu, ukrajinsko-ruský spor o zemný plyn totiž prerástol cez hlavu nielen jeho iniciátorom, ale tvrdo zasiahol aj osemnásť krajín strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc.

Naša krajina totiž 98 percent plynu dováža z Ruskej federácie, zvyšok ťaží doma. Bez dodávok tejto strategickej suroviny nám hrozil nielen nedostatok tepla uprostred chladnej zimy, ale aj to, že bez funkčných generátorov, ktoré sú na báze plynu a zabezpečujú podporné služby pre elektrickú prenosovú sústavu, skolabuje aj elektrická sieť.
Kým dodávky zemného plynu ešte 5. januára 2009 prúdili na Slovensko v normálnom režime, o deň neskôr sa znížili o 70 percent. História si na takéto drastické obmedzenie dodávok tejto strategickej suroviny nepamätá. O ďalších 24 hodín sa plynové kohútiky zavreli úplne. Slovensko bolo nútené vyhlásiť stav núdze a nad vodou ho držali len rezervy plynárov zo zásobníkov. Podľa odhadov Slovenského plynárenského priemyslu by zásoby zemného plynu pri nepretržitom mrazivom počasí vydržali asi desať dní. „Z rezerv sme schopní čerpať maximálne 22 miliónov metrov plynu denne, potrebujeme však zhruba 30 miliónov," vyhlásil minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ak by sa obmedzili dodávky pre najväčšie podniky, zásoby plynu by vydržali dlhšie. A tak sa medzi najohrozenejšími podnikmi ocitli, okrem automobiliek, aj Duslo Šaľa, Slovnaft, Paroplynový cyklus Bratislava, U.S. Steel Košice, ZSNP Žiar nad Hronom či Železiarne Podbrezová. Podobnú situáciu Slovensko zažilo už v roku 2006, v pozadí bol tiež spor Ruska s Ukrajinou, obe krajiny však napokon rýchlo dospeli k dohode a krízový scenár nenastal.

Príčiny nielen politické
Oficiálny predstaviteľ ruskej spoločnosti Gazprom Sergej Kuprjanov vyhlásil, že v roku 2009 by mala Ukrajina platiť za tisíc kubických metrov plynu 450 dolárov. Ešte 30. decembra Ruská federácia žiadala 250 dolárov, potom 418 a teraz už takmer dvojnásobok. A keďže Kyjev nepodpísal kontrakt na rok 2009, ani Moskva nesúhlasila s dohodou o tranzite. Zo svojho pohľadu sa Ukrajinci cítili oprávnení poplatky za tranzit „vyberať" pomocou odčerpávania príslušného množstva plynu z tranzitného plynovodu. Ruská federácia to, pochopiteľne, vnímala ako krádež, pričom tento krok označila za nelegálny už v máji 1994, keď, podľa nej, Ukrajina takisto kradla plyn určený pre západnú Európu. Ruský Gazprom na konci roka 2008 tvrdil, že Ukrajinci si neplnia ani svoje záväzky z minulého obdobia a že mu dlhujú už 2,1 miliardy USD. Dodávky plynu susedom preto stopla. Ukrajina čiastočne (nie v takej výške, ako od nej požadovali) uznala svoj dlh. Tridsiateho decembra 2008 zaplatila Gazpromu 1,5 miliardy USD a tým považovala celú záležitosť za vybavenú. Naopak, Rusku vyčítala, že zneužíva svoje energetické bohatstvo ako politickú zbraň a robí svoje bývalé satelity aj naďalej od seba závislými. Tvrdí tiež, že Gazprom sa takto snaží získať kontrolu nad ropovodmi i plynovodmi, vedúcimi cez ukrajinské územie.

Nedobrovoľne rukojemníkom
Na krízovú situáciu, ktorá vznikla po obmedzení a následnom zastavení dodávok zemného plynu na Slovensko, reagoval premiér Robert Fico zaslaním verbálnych nót a rokovaním s veľvyslancami Ruskej federácie i Ukrajiny na Slovensku. Telefonicky hovoril s českým premiérom Mirkom Topolánkom, keďže Česká republika od januára predsedá EÚ, a spojil sa i s predsedom vlády Ruskej federácie Vladimirom Putinom a ukrajinskou premiérkou Juliou Tymošenkovou. Najvyšší predstavitelia Ruska i Ukrajiny totiž v minulosti niekoľkokrát ubezpečovali, že ich bilaterálny spor nebude mať dosah na tretie krajiny. Robert Fico odmietol, aby Slovensko zasahovalo do dvojstranného sporu Ruska a Ukrajiny a zdôraznil, že ľudia na Slovensku sa nemôžu stať rukojemníkmi tohto obchodno-politického konfliktu. Upozornil tiež, že máme platné zmluvy a právny nárok na dodávky zemného plynu, za ktorý platíme svetové ceny. Vladimir Putin Roberta Fica ubezpečil, že Rusko je pripravené obnoviť dodávky plynu na Slovensko a do ďalších krajín EÚ, keď bude isté, že sa cez územie Ukrajiny dostanú k odberateľom. Na Ficovo pozvanie sa v Bratislave zišli aj predsedovia vlád členských krajín V4, aby rokovali o patovej situácii.

V hre aj reštart bloku V1
Európska únia musí postupovať jednotne a prejavovať voči svojim členom vysokú mieru solidarity, vyhlásil slovenský premiér na stretnutí s predsedami vlád krajín V4 a predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Ten zdôraznil, že Európska únia urobí všetko preto, aby bola táto ťažká situácia, súvisiaca so zastavením dodávok zemného plynu z Ruskej federácie, zažehnaná. „Zhodli sme sa na tom, že pre bilaterálny problém Ukrajiny a Ruska trpia niektoré krajiny vrátane Slovenska." Súčasne informoval, že Ukrajina po rôznych prieťahoch akceptovala konkrétne podmienky EÚ týkajúce sa vyslania 20-člennej medzinárodnej monitorovacej skupiny, ktorá by kontrolovala tranzit plynu cez jej územie. Európska únia požiadala obidve strany plynového konfliktu, aby čo najskôr dospeli k dohode. Slovenský premiér počas rokovania zároveň upozornil, že ak nebude spoločný postup EÚ úspešný, Slovensko, ktoré vyrába elektrinu aj z plynu, opätovne spustí do prevádzky blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorý bol vyradený na konci roka 2008.

Nevypočítateľní Ukrajinci
Podpis Ukrajiny pod protokolom o medzinárodnom sledovaní cesty zemného plynu cez jej územie mal zabezpečiť obnovenie dodávok tejto suroviny z Ruska. Účastníkmi dohody boli ruský Gazprom, ukrajinský Naftogaz, Európska únia a európske spoločnosti, ktoré plyn dovážajú. Dobrý úmysel však zmarila rukou dopísaná doložka osobitného vyhlásenia, ktorá menila zmysel dohody, s čím Moskva, pochopiteľne, nemohla súhlasiť a obnovenie dodávok plynu za takejto situácie odmietla. Napokon pod tlakom EÚ bol dodatok z protokolu odstránený a Gazprom začal pomaly obnovovať dodávky plynu do tranzitného plynovodu. Ukrajina však „šachovala" ďalej. Premiérka Tymošenková napríklad vyhlásila, že naďalej budú musieť odčerpávať časť plynu, určeného na tranzit. Označila ho za „technický plyn", ktorý Ukrajina potrebuje na pohon kompresorov. Reakcia Moskvy bola jednoznačná a export plynu sa opäť zastavil. Ukrajinská premiérka nesúhlasila ani s návrhom predsedu vlády SR Roberta Fica na tzv. swapový program, čo by v podstate znamenalo, že Rusko dodá zemný plyn pre domácu spotrebu Ukrajiny výmenou za dodávky rovnakého objemu plynu z ukrajinských zásobníkov pre Slovensko. Darmo na samite v Moskve ruský premiér Vladimir Putin loboval za Slovensko slovami: „Julia, keď sa zatiaľ nevieme dohodnúť na dodávkach, pusťme aspoň 22 miliónov kubíkov na Slovensko."

Stav núdze pokračoval
Aj keď dodávky zemného plynu na Slovensko neboli obnovené, slovenské domácnosti boli plynule zásobované zo zdrojov v podzemných zásobníkoch. Priemyselní odberatelia so zmluvne dohodnutým množstvom zemného plynu nad 633 MWh/rok museli na základe vyhlásenia 8. regulačného stupňa znížiť odber zemného plynu na úroveň bezpečnostného minima. Veľkoodberateľom, porušujúcim toto obmedzenie, hrozila pokuta vo výške 1,66 milióna eur. Krízový štáb, zriadený pri Ministerstve hospodárstva SR, permanentne zasadal a hľadal východisko z tejto situácie. Slovensku pomohli aj dodávky zemného plynu z Českej republiky a plyn zo svojich zásob poskytli aj akcionári SPP - E.ON Ruhrgas a GDF SUEZ. Ako vyhlásil predseda predstavenstva SPP Bernd Wagner, „bol to výsledok excelentnej spolupráce plynárenských spoločností a politikov, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť pre Slovensko plyn na ďalší týždeň". Vzhľadom na pokračujúci stav núdze však vláda SR na mimoriadnom rokovaní rozhodla, že v prípade potreby opäť spustí druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. „Je to postup, ktorý je v danej situácii nevyhnutný, keďže na Slovensku sa vyrába časť elektrickej energie použitím plynu a ohroziť stabilitu dodávok elektriny si nemôžeme dovoliť," povedal Robert Fico.

Hrozba sankcií
Podľa bruselských zdrojov by opätovné spustenie jadrového reaktora bolo z právneho hľadiska nemožné. Slovenská republika sa v prístupovej zmluve zaviazala zatvoriť dva bloky elektrárne. Prvý v roku 2006 a druhý odstavili koncom minulého roku. Na ich opätovné uvedenie do prevádzky by bolo potrebné meniť zmluvu a zvolať medzivládnu konferenciu, ktorú by muselo ratifikovať nielen Slovensko, ale aj ostatných 26 členských krajín EÚ. Hovorca komisára pre energetiku Ferran Tarradellas preto tvrdil, že tento krok by bol v rozpore s európskymi zmluvami. „Škody, napáchané na prístupovej zmluve, by boli podstatne menšie ako tie, ktoré by Slovensku hrozili, keby sme tak v prípade krajnej núdze neurobili," argumentoval náš premiér. Podporu tentoraz našiel i medzi opozičnými politikmi. Napríklad poslanec NR SR za KDH Vladimír Palko sa stotožnil so stanoviskom Ficovho kabinetu slovami: „Podporujem toto rozhodnutie vlády, bolo by to mimoriadne opatrenie v mimoriadnej situácii. Súhlasne reagovali i viacerí podnikatelia. Šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, predseda Klubu 500, podnikateľského združenia, ktoré založili slovenské firmy s viac ako päťsto zamestnancami, zdôraznil, že plne podporuje rozhodnutie vlády v nevyhnutnom prípade opätovne spustiť Jaslovské Bohunice.

Operácia Jamal
Krátko po tom, čo predseda vlády SR navštívil v Prahe svojho českého partnera Mirka Topolánka, sa situácia rapídne začala meniť. Rozhovory o možnosti dodávky ruského plynu do SR tzv. severnou cestou - z plynovodu Jamal, ktorý vedie z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, odkiaľ existuje prípojka do Českej republiky, boli úspešné. Český dovozca plynu RWE Transgas potvrdil, že je schopný zabezpečiť tranzit na Slovensko počas niekoľkých hodín. Po súhlase spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France - SUEZ, ktorí sú zároveň akcionármi SPP, a uzavretí zmluvy sa rýchlo našli aj technické možnosti, ako sieť orientovanú na prepravu z východu na západ, využiť v opačnom smere. Zemný plyn začal cez Lanžhot prúdiť na Slovensko a postupne sa jeho objem z pôvodných 5 miliónov kubických metrov bude zvyšovať. Štát dal pokyn na zrušenie limitov, ktoré sa týkali takmer tisícky podnikov v SR a tie mohli od 19. januára 2009 nabehnúť na plnú výrobu. Reštart jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, keďže boli dostupné náhradné riešenia, vláda odložila. Dobrou správou je i to, že Ukrajina a Ruská federácia sa 19. januára konečne dohodli na rozuzlení sporu o plyn. Podľa dohody bude Kyjev platiť za ruskú surovinu rovnaké ceny ako odberatelia v západnej Európe, do konca roka 2009 ho však ešte bude dostávať s 20-percentnou zľavou. Ukrajina sa za to zaviazala, že nebude zasahovať do tranzitu. Dohoda teda znamenala obnovenie dodávok plynu do Európy. Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch na východnom Slovensku zakrátko hlásila obnovenie tlaku v potrubí.

Kto zaplatí straty?
Slovensko v dôsledku ukrajinsko-ruského sporu o plyn prichádzalo denne o 100 miliónov eur. Plynová kríza sa odrazí aj na našom hospodárstve. Podľa makroekonomických prognóz EK sa hospodársky rast SR v tomto roku odhaduje na 2,7 percenta, namiesto pôvodného 4,6-percentného rastu. Ťahúňov slovenského priemyslu zasiahla plynová kríza na 12 dní. „Keď to všetko pominie, začneme riešiť aj tento problém," vyhlásil minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek. Hovorí sa aj o žalobe na pôvodcov krízy. Európski odberatelia riadne platili, ale plyn nedostávali. Môže sa preto stať, že sa na súd spoločne obráti desiatka dotknutých štátov. Odporučil to aj šéf Európskej komisie José Manuel Barroso na zasadnutí Európskeho parlamentu. Podľa ministra Ľubomíra Jahnátka sa treba poučiť do budúcnosti a spolu s EK pripraviť „scenár solidarity", aby sme sa podobným kritickým situáciám vyhli. Aj na základe tohto návrhu sa Rada ministrov energetiky EÚ už vo februári bude zaoberať plánom na odstránenie jednostrannej závislosti niektorých európskych krajín vrátane Slovenska od energií.