Foto: SITA

Hedviga za Dunaj

Malinová-Žáková, stíhaná pre krivú výpoveď a krivú prísahu, pred Vianocami opäť prisahala

Ľudovít Števko

Tentoraz išlo o prísahu vernosti maďarskému štátu: „Prisahám, že Maďarsko považujem za svoju vlasť. Budem verným občanom Maďarska..."  Tak Slovensko prišlo o svoju občianku, ktorá sa z novopostaveného domu v Hornom Mýte sťahuje do Györu, kde si plánuje postaviť nové rodinné sídlo. 

Banálna udalosť stíhanej občianky utekajúcej pred spravodlivosťou by nestála za reč, keby nebola opäť zinscenovaná ako politická kauza, ktorá je podľa maďarského vicepremiéra „obžalobou slovenskej politiky a neľudského obťažovania zo strany slovenských orgánov."

Podpredseda vlády Zsolt Semjén, zodpovedný za národnú politiku, s kurióznym portfóliom, aké nemá vo svete obdobu, kvitoval odchod Malinovej z jej rodnej krajiny pre „hrubé porušovanie jej ľudských práv", pre „jej kalváriu", ktorá je „výkričníkom pre slovenskú spoločnosť"... 

Juraj Kušnierik v Hríbovom Týždni, v emotívnom príspevku prosí Hedvigu o prepáčenie a má „pocit kolektívnej viny", že sme ju ako národ nedokázali obrániť pred grobianmi, ktorí sa vozia vo vládnych limuzínach. Už teda podľa Kušnierika vieme, kto celé roky prenasleduje novopečenú maďarskú občianku Malinovú-Žákovú.

Blufy a ohovárania
Pozoruhodné na celej naničhodnej veci  je ignorovanie faktu, že Hedviga odchádza zo zdanlivého dosahu slovenskej justície po tom, ako generálny prokurátor Jaromír Čižnár v novembri vyhlásil, že kauza Malinová nie je taká náročná, aby sa nedala vyriešiť do konca roka. 

A o mesiac Hedviga cestovala do Györu, aby za pozornosti médií a dohľadu vysokého maďarského úradníka prisahala na maďarskú ústavu a oznámila všetkým, že Maďarsko bude jej útočiskom. Doriešenie prípadu, ktorého konca sa stíhaná pani zrejme obáva, sa teda odkladá.

Pre diskreditáciu Slovenskej republiky a vlády Roberta Fica sa robilo všetko možné. Niektorí politicky motivovaní novinári zamorili verejnú mienku nepodloženými tvrdeniami, že sa na Slovensku porušujú ľudské práva občianky maďarskej národnosti. 

Edita Bauerová (SMK) zorganizovala v kuloároch Európskeho parlamentu pre svojich priateľov stretnutie s Hedvigou Malinovou na tému porušovania ľudských práv príslušníčky národnostnej menšiny na Slovensku.

Stanovisko slovenskej europoslankyne zastupujúcej v EP záujmy Maďarska prebrali slovenské médiá ako sväté písmo, pritom išlo o Bauerovej bluf, ktorá svoj privátny happening nazvala verejným vypočutím Európskeho parlamentu.

Podobných nátlakových hier a zinscenovaných predstavení bolo neúrekom. Stačí spomenúť okázalú prezentáciu knihy Márie Vrabcovej, redaktorky denníka Új Szó, v ktorej spracovala strastiplný Hedvigin príbeh z jej pohľadu ako obete prenasledovania.

Séria klamstiev
Tucty policajtov a kriminalistov bezvýsledne pátrali po údajných páchateľoch. Nebolo dôkazov, že Hedvigu zbili.

Problém bol v tom, že za rušného rána nikto v Nitre nevidel, ako „slovenskí extrémisti" dokopali maďarské dievča a doteraz nikto neprišiel na to, ako mu napísali na tričko guľôčkovým perom „Maďari za Dunai", dokonca ani samotná obeť nevedela, ako sa na jej čistom bielom tričku, hoci vraj ležala v blate, objavil onen úhľadný nápis.

Hedviga vraj telefonovala po maďarsky, čo bolo motívom pre útočníkov, aby ju zbili. Lenže u mobilného operátora sa zistilo, že Hedviga v tom čase netelefonovala ani neprijala nijaký hovor. „Zbitá študentka" ďalej vypovedala, že jej ukradli doklady. 

Ale div sa svete, na druhý deň jej ako na zavolanie prišla na domácu adresu zo susednej dediny obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa podľa grafológov zhodovalo s Hedviginým písmom a na lepiacej časti obálky sa našla Hedvigina DNA. 

Množstvo dôkazov viedlo vyšetrovateľov k záveru, že sa skutok nestal a Malinová je stíhaná pre trestný čin krivej výpovede. Nuž, nech sa Malinovej-Žákovej za Dunajom dobre býva.

Fotografia:
Hedviga-Malinová Žáková sa stala maďarskou občiankou a pred spravodlivosťou uniká za hranice.