Foto: TASR/ Martin Baumann
Koridor zarúbaný
Martin Dugas
„Utvorte koridor!" hrmel tribún novembrových námestí Milan Kňažko v roku 1989, aby dnes pridusený hlas z jeho politického záhrobia skuhral o pomyselný koridor ako priechod k ďalšej politickej méte, ktorú si vysníval: hodlá byť prezidentom.
Z apolitického herca sa medzitým stal teatrálny politik, dnes nestranícky prezidentský kandidát, ktorý vystriedal šesť strán (VPN, HZDS, Aliancia demokratov Slovenska, DÚ, SDK a SDKÚ).
V siedmej, teda prvej bol však paradoxne ešte pred novembrom - hviezdil v bizarnej Strane slovenskej obrody, slúžiacej ako demokratické krovie v pozadí vládnucej KSČ, proti ktorej na námestiach Kňažko vehementne brojil.
Sám zostal krovím aj prvé roky po prevrate: keď sa mu nepodarilo dodriapať sa na post predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR, ktorý mu vyfúkol Alexander Dubček, ani ministra zahraničia, z ktorého ho odstrčil Jiří Dienstbier, ostala mu len podradná trafika poradcu prezidenta Václava Havla.
„Každý kráľ má šaška a Havel má Kňažka," tradovalo sa vtedy.
Keď zistil, že ho tak naozaj berú aj na Hradčanoch, ohrdnutý sa vrátil na Slovensko, do rodnej VPN.
Odtiaľ prefrčal do vznikajúceho HZDS a stal sa jediným väčším mečiarovcom ako samotný Vladimír Mečiar, ktorého nahradil aj v teatrálnom televíznom príhovore.
Aj tu však zostal nedocenený, a tak v ďalších stranách ukrivdene bojoval proti tzv. mečiarizmu.
Po jeho páde sa stal ministrom kultúry a svoje jasnozrivé postrehy publikoval na stránkach bulvárneho denníka Nový čas.
Treba uznať, že jeho články vychádzali ešte pred fotografiami nahých krásavíc na piatej strane, čo dozaista dotváralo majestát ministra kultúry v kresťanskom štáte.
Okupoval rubriku Hyde Park a možno si ho živo predstaviť na londýnskom priestranstve, kde sa rečníci stavajú na debničky a vykrikujú svoje pravdy.
Kňažko by tu skutočne zapadol sťa orientálny bôžik večnej zaťatosti. S prezidentským úradom to však bude ťažšie - zmanipulovaný dav z námestí zmizol a Kňažkovi už nemá kto vytvoriť koridor.