Foto: archív

Zázračná kocka

Nela Mayerová

Rubikovu kocku možno právom považovať za lídra logických hlavolamov - doteraz sa na celom svete predalo zhruba 350 miliónov jej originálov aj analógov. Keby sa poukladali do jedného radu, siahali by takmer od jedného zemského pólu k druhému.

Vášňou maďarského sochára a architekta Ernő Rubika bola geometria. Fascinovali ho predovšetkým trojrozmerné objekty, a tak začal v roku 1974 vytvárať kocku, znázorňujúcu pohyby v priestore. Prvý model vyrobil z dre­va. Najväčším problémom bolo vyriešiť možnosť otáčania jej jednotlivých častí okolo troch osí. Vhodným riešením nebol ani gumený mechanizmus, ani čapy a drážky či magnet. Želaný efekt sa mu podarilo dosiahnuť až špeciálnou úpravou tvaru vnútorných hrán kociek. Jednotlivé strany modelu označil pre lepšiu názornosť odlišnými farbami, aby bolo vidno, ako kocky menia polohu. Vtedy si uvedomil, že je to zároveň výborný hlavolam. V roku 1975 si ho nechal patentovať a začala sa jeho masová výroba. Od roku 1980 sa kocka začala rozširovať za hranice Maďarska a stala sa doslova celo­svetovým hitom, vyrábaným v miliónových sériách. Pôvodný názov, zázračná kocka, má dodnes v maďarskom, nemeckom, portugalskom a čínskom jazyku. V hebrejčine je to zase maďarská kocka.

Hlavolam má podobu plastovej kocky, zloženej z 26 menších kociek, štandardne 3 x 3 x 3. Mieša sa náhodným otáčaním a cieľom hráča je poskladať kocku tak, aby bola každá jej strana opäť jednofarebná. Kocka pritom nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala poskladať.

Existuje viac systematických metód, podľa ktorých možno hlavolam vyriešiť. Líšia sa počtom ťahov potrebných na zloženie kocky a rôznymi algoritmami, ktoré si treba zapamätať. Od­lišujú sa zvyčajne spôsobom skladania prvých dvoch vrstiev.

Kocka už desaťročia nedá spávať matematikom, vytvárajúcim ne­spočetné algoritmy pomáhajúce zložiť ju čo najrýchlejšie. Ma­tematik Tom Rokicki dokázal, že na zloženie akokoľvek premiešanej kocky stačí 23 ťahov.

Stále populárne sú aj svetové majstrovstvá v jej skladaní na rýchlosť. Podľa profesionálov stačí urobiť jednu chybu v algoritme a šanca zvíťaziť je nenávratne preč. Ak patríte medzi tých, ktorým sa ju zatiaľ nepodarilo poskladať, pravdepodobne ťažko uveríte, že sa to dá urobiť za sedem sekúnd, čo je svetový rekord.

Okrem klasickej kocky 3 x 3 x 3 sa vyrába variant 2 x 2 x 2, dokonca aj 4 x 4 x 4, žartovne nazývaný Rubikovou pomstou. Známa je aj kocka so zaoblenými hranami. V súčasnosti existujú dokonca počítačové hry simulujúce skladanie tohto legendárneho hlavolamu, nedosiahli však takú popularitu ako ich originálny prototyp.

Rubikova kocka získala viaceré ocenenia ako vynález aj hračka a svoje čestné miesto má v Múzeu moderného umenia v New Yorku.