Foto: Ladislav Lesay

Slovensko - brána do Európy

Po návšteve ruského prezidenta

Ľudovít Števko

Návšteva ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku vyvolala v médiách rozporné reakcie.

Na jednej strane pisatelia komentárov pripustili, že išlo o významné bilaterálne dohody s ruskou stranou, ale na druhej strane si tí istí „odborníci na zahraničnú politiku" nemohli odpustiť poznámku, že Slovensko (rozumej Gašparovič a Fico) si pokľaklo pred ruským medveďom. A najmúdrejší zo všetkých, Grigorij Mesežnikov, iba sucho pre médiá utrúsil, že Slovensko je pre Rusov nevýznamná krajina. Teda podľa liberálnych pravicových analytikov to bola nevýznamná návšteva bezvýznamnej krajiny. Význam­nou udalosťou pre „túto krajinu" by bola zrejme iba návšteva amerického prezidenta Obamu, ktorý by nám okrem iného veľkoryso odklepol ďalší kontingent vojakov na záchranu demokracie v Afganistane.

Len pre halušky?
Nuž čo, podľa mienky mienkotvornej tlače Obama nemal o Slovensko záujem, mal namierené do Česka a my sme sa museli uskromniť iba s „málo významnou návštevou" Medvedeva. Rébusom, či skôr zámerne obchádzaným faktom zostáva pre niektorých komentátorov a analytikov typu Mesežnikova, Niča a spol. nezodpovedaná otázka, prečo hlava ruského štátu prišla na Slovensko so suitou dôležitých členov vlády, okrem iných ministrom zahraničných vecí Lavrovom či ministrom energetiky Šmatkovom. Žeby početné osadenstvo ruského vládneho špeciálu priletelo na Slovensko len z gurmánskej túžby ochutnať bryndzové pirohy a račiansky výber z neskorého zberu? Počas Medve­devovej dvojdňovej návštevy sme okrem pestrého jedálneho lístka mohli byť nepriamymi svedkami podpisov viacerých bilaterálnych zmlúv a kontraktov medzi ruskými a slovenskými firmami. Okrem toho slovenskí a ruskí ministri podpísali memorandum o spolupráci v oblasti plynárenstva, či memorandum o založení spoločného slovensko-ruského vedecko-výskumného podniku Cyklotrónové centrum na Slovensku.

Smiešne politické figúrky
Vyratúvať jednotlivé dohody a kontrakty, ktoré prinesú na Slovensko pracovné miesta a hospodársky efekt, je vari zbytočné, lebo pre notorických pochybovačov sú dôležité iné aspekty návštevy - napríklad či sa Medvedev ospravedlnil za rok 1948, a najmä za vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Podľa nich by sa mal ospravedlňovať každý ruský prezident, bez ohľadu na to, že tak urobil už Medvedevov predchodca Vladimir Putin pri návšteve Prahy roku 2006, keď okrem iného povedal: „Moja krajina nesie morálnu zodpovednosť za inváziu do Československa pod vedením Sovietov v roku 1968." Doteraz sa však neospravedlnil nikto v Česku a na Slovensku za pozývací list adresovaný Brežnevovi so žiadosťou, aby vojen­skou silou zachránil socializmus v Československu. Napokon, prvý, kto odporučil váhajúcemu Brežnevovi obsadiť Československo, bol predstaviteľ maďarského „gulášového socializmu" János Kádár. Na margo tejto témy treba uviesť, že Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan sa neospravedlnili, ani sa nechystajú ospravedlniť Srbom za to, že umožnili bojovým lietadlám cudzej mocnosti prelet nad územím Slovenska, aby bombardovali Juhosláviu a zabíjali nevinných ľudí. Kde boli vtedy aktivisti Amnesty International, keď sa hrubým spôsobom porušovali medzinárodné i ľudské práva?

Niektorí aktivisti zo zahraničia dobre dotovaných mimovládnych organizácií by najradšej pobyt predstaviteľa veľkej východnej krajiny na Slovensku vytreli zo zoznamu návštev, alebo aspoň Slovákom poriadne sprotivili. Títo ľudia, trpiaci neuralgiou, keď počujú slovo Rusko, sú však pre väčšinu obecenstva smiešne politické figúrky a ich vysoké gáže a mediálne predvádzanie necháva Slovákov ľahostajných.

Oceňujú stabilitu pomerov
Medvedev prišiel na Slovensko ako pragmatický politik i ako obchodník. Tento vzdelaný muž veľmi dobre vie, aké sú hospodárske i politické možnosti Slovenska v rámci Európskej únie. Nepreceňuje, ale ani nepodceňuje Ficov vplyv vo frakcii európskych socialistov, ktorí vysoko hodnotia stabilitu pomerov na Slovensku. Ruský prezident iste vedel, čo hovorí, keď po stretnutí s Ivanom Gaš­parovičom vyhlásil, že Slovensko by pre Rusko mohlo poslúžiť ako brána do Európy. Nie je dôležité, že tomu neverí na Slovensku etablovaný Rus Gríša Mesežnikov, ktorý sa k svojej rodnej krajine, ani ku krajine, ktorá mu dala občianstvo a slušné živobytie, nespráva priateľsky.

Pri návšteve ruského prezidenta sa pohovorilo a popísalo všeličo. Nikto si však nespomenul, že absolventi Petrohradskej univerzity Medvedev a Putin vďačia za slávu univerzity aj Slovákovi - jej prvému rektorovi, významnému vedcovi Michalovi Baluďan­skému, rodákovi z Vyšnej Olšavy zo Zemplína, ktorého cár Alexander I. povýšil za jeho zásluhy v oblasti školstva, ekonomiky a reformy štátnej správy do šľachtického stavu.