Foto: archív

Neverím v rozprávky

Gerald Celente: Zažijeme dosiaľ najväčšiu hospodársku krízu

Predpovedal napríklad burzový krach v roku 1987, zánik Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskú finančnú krízu v roku 1997, recesiu v roku 2001 či úpadok trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005. V nasledujúcom interview, publikovanom na internete v angličtine a nemčine, sa pokúsil o ekonomicko-politickú prognózu na obdobie nasledujúcich rokov.

Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?
Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčšieho množstva peňazí, alebo znižovaním úrokov. Nijaké opatrenie však nedokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva. Máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastných slov vytvoriť 2,5 milióna pracovných miest. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Tu sme konfrontovaní s hyperinfláciou. Inak som politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.

Clintonovo zrušenie zákona Glass-Steagal v roku 1999 je zrejme hlavným dôvodom americkej krízy, pretože jeho vinou sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a zaviedla sa totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie...
Presne tak. To sú ľudia, ktorí vytvorením správneho prostredia umožnili vznik všetkých tých derivátov. Takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.

Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?
To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto, asi nie je normálny, veď je to iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors Devine v roku 2005 povedal, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozpredávajú braky už desaťročia. Boli časy, keď sa v Amerike vyrábali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk. Snažili sa zarobiť čo najviac peňazí s tým najlacnejším šrotom.

Finančná a hospodárska kríza prešla cez Atlantický oceán do Európy a pomaly ruinuje celý svet...
To je pravda. Počas môjho cestovania si, žiaľ, vždy všímam, že Európania a Ázijčania preberajú z Ameriky každú hlúposť a všetko napodobňujú. CS (Credit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa ešte kládla otázka, či sa nakazí aj zahraničie, teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite sa napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina bankrotuje. To isté platí pre väčšinu krajín bývalého východného bloku.

Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie...
Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít atď. Zažijeme dosiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu, ako bola kríza v 30. rokoch minulého storočia. Vtedy totiž ľudia nevlastnili toľko vysoko zadlžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli 14 biliónov v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika vyše 700 miliárd dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadlženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión. Na začiatku 2. svetovej vojny boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dávno za nami. Sme národ v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.

Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledujúce vzbury?
Áno, aj my vidíme trendy k vzburám. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti absolútne nekompetentnej, skrz-naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však v podstate na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o vybavovanie projektov s cieľom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžeš mne, peniaze pre kamarátov. Systém je odhora nadol skorumpovaný.

Zažijeme teraz jeden alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?
A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?

Takže pôjde o dlhodobú krízu?
Áno!

To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?
Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak veľmi zadlžení a budú schopní vytiahnuť sa z tej šlamastiky sami. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov. Nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať. Žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa párty skončila, bude treba pritiahnuť opasky. A to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.

Nevidíte spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?
Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, čosi ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.

História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Jestvuje hrozba ďalšej veľkej vojny?
Po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na 2. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysokotechnologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a Afganistane. Politici sú však schopní všetkého.

Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika po finančnej stránke už nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?
Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.

Akú zásluhu majú na celej krízovej situácii médiá? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy...
Aj ony na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médií, ministerstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Médiá sú priveľmi naklonené na stranu koncernov a vlády a vôbec neplnia svoju úlohu.

Čo môžete poradiť ľuďom, ako sa majú pripraviť na krízu?
My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme sa musieť uskromniť. Bude sa kupovať len to, čo skutočne potrebujeme a čo aj vydrží dlhšie. Cyklus konzumu sa skončil a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť šťastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Zmeny by mali nastať aj v oblasti vzdelávania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí sú nám na nič a ktorí nevytvárajú nijaké hodnoty. Lepšie je praktické a užitočné vzdelanie ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania. Všetko sa to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny, pomáhať svojim blízkym. Treba zabrániť ďalšej privatizácii a predaju všetkých hodnôt. Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné ako hromadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčíňa globalizácia. Nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.

Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a zaniknúť euro?
Áno, myslíme si, že je to možné. Všetko, čo na to potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou vystúpenia z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval - chcel odstúpiť od Schengenskej zmluvy pre veľké množstvo prisťahovalcov. Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže nijaký altruizmus. Kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať ubytovanie, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o vlastných obyvateľov?

Pripúšťate, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?
Aj to je možné. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie USA. Jednotlivé regióny zistia, že dokážu krízu zvládnuť lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Veď sa pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní, skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.

Je funkcia centrálnych bánk zastaraná? Nakoniec, ony spôsobili krízu a totálne zlyhali...
Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu". To sa určite stane.

Môže vzniknúť povstanie?
Určite. Pozrite sa na tú bandu z Wall Streetu alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si v živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko a už nemajú čo stratiť, sú schopní čohokoľvek.

Bol by dobrý nápad, aby sa jednotlivci alebo aj celé spoločenstvá a obce stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?
Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produkovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. S novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, ľudia sa vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom Trends 2000, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už dávno. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ani tie však už nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.

Zdroj: Blog Alles Schall und Rauch
Krátené, titulok a nadtitul redakcia

Fotografia:
Gerald Celente.