Pondelok 22. júl 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Glosár Mariána Tkáča

S mamou sme raz zisťovali, či je to aj inde tak ako u nás. Či sa kradne všade. Či sa všade klame a podvádza. Či prekvitá všade darebáctvo. Či nie sme po iks rokoch budovania kapitalizmu už my tí najhorší zo všetkých?

Rozprávali sme sa so známymi, ktorí sa vrátili zo sveta, hľadali sme odpovede v médiách. S napätím sme sledovali správy. Tie sú, našťastie pre nás, na celom svete rovnaké, ako by ich pošibal či prefiltroval jeden zázračný prútik.

Hovorí sa tomu globalizácia. Akoby na svete nebolo nič okrem nešťastia, havárií, požiarov, zemetrasení, katastrof, intríg a podvodov toho najrozličnejšieho druhu. Dennodenne to všetko máme ako na podnose: správy akoby návod na trestný čin a samý pesimizmus.

Aj inde je ako u nás. Kradne sa, klame sa, podvádza sa. Vo Francúzsku, spievajúcom o rovnosti, bratstve a slobode - liberté - égalité - fraternité - majú všetko dokonale uzamknuté a pod kódmi.

Slovenská rodáčka Mária, žijúca už 33 rokov v Nancy, hovorí, že tie kódy na dverách, vchodoch, na každom verejnom mieste sa každé dva roky vymieňajú. „Lebo až tak veľmi sa tu kradne," zdôrazní.

„Prišli k nám ľudia z celého sveta, zo všetkých kultúr a náboženstiev, a prácu pre nich nemáme. Nuž kradnú." Inú rodáčku Juditu trápi, že už čoskoro Francúzi a možno aj Briti idú dodávať zbrane do Sýrie.

Maľujú pritom nebezpečenstvo na stenu, podobne, ako to - nie až tak dávno - robili priatelia z Ameriky. Keď svätosväte tvrdili, že Irak má jadrové zbrane, že na to majú more dôkazov. A že tamojším diktátorom sú ohrozované základné ľudské práva.

„Je to darebáctvo!" zdvihne prst Judita. „Veď ako inak nazvať stav, keď našu podlosť vyhlasujeme za dôkaz demokracie, a na druhej strane rovnaké činy ako sú naše - akurát ich spôsobil niekto iný - nazývame terorizmom a na základe toho útočíme na iných?"

Tak dobre to znie: Nie sme výnimoční, kradne sa a podvádza všade, aj darebáctvo kvitne všade. A aj výtlky sú na bočných uliciach Paríža rovnaké ako u nás.

To tie „diablove výkaly", všade vládnuce peniaze, zjednocujú ľudské neduhy. Nie sme teda najhorší. Ešte stále totiž patríme medzi tých chudobnejších Európanov. Ale keď raz zbohatneme...