Foto: SITA

Sýrsky poker

Putin nepristúpil na výmenný obchod s hosťom od Mŕtveho mora

Martin Dugas

Kým v rozborených sýrskych mestách zúrili neutíchajúce boje občianskej vojny a počet obetí na životoch sa šplhal k číslu stotisíc, olej do ohňa prilial Izrael brutálnym bombovým útokom na metropolu Damask.

V pohodlí vysvietených diplomatických siení sa zatiaľ hral politický poker o túto blízkovýchodnú krajinu. Hralo sa v New Yorku, Washingtone, Moskve i Soči. Západ naďalej držal karty Izraelu a protivládnym povstalcom, zatiaľ čo Rusko legitímnej vláde prezidenta Bašára Asada. Ukázalo sa, že najväčšie tromfy má v rukách Kremeľ.

Ofsajd na červenej čiare
Najprv sýrskym hlavným mestom otriasol mohutný výbuch izraelskej bomby a internetové stránky po nálete ukazovali ohromné plamene, siahajúce do neba. Niektorí pozorovatelia za terč útoku označovali zbrane, ktoré dodáva Irán cez Sýriu palestínskemu hnutiu Hizballáh.

Damask však úder považuje za dôkaz spojenectva Tel Avivu s protivládnymi povstalcami a za vyhlásenie vojny, na ktoré bude reagovať adekvátnym spôsobom. Izrael odmietol incident komentovať, v čom nezlyhal ani jeho najväčší zaoceánsky ochranca v Bielom dome.

Ľudskoprávna vyšetrovateľka OSN Carla del Ponteová nečakane schladila hlavu Barackovi Obamovi, ktorý uvažoval o možnom zásahu v oblasti v prípade, ak sa dokáže použitie chemických zbraní. Opakovane hovoril o červenej čiare, ktorú by tým Damask prekročil.

Ponteová začiatkom mája potvrdila, že červenú čiaru už prekročili - nie však vládne vojská, ale vzbúrenci, ktorí v boji proti prezidentovi lojálnym jednotkám nasadili nervovoparalytický plyn sarín. 

Biely dom síce jej tvrdenia nevyvrátil, ústami svojho hovorcu sa však vyjadril príznačne: „Sú určité dôkazy o použití chemických zbraní v Sýrii. USA sú však do veľkej miery skeptické ohľadom obvinení, že ich použili povstalci."

Chcel tým povedať, že Obama bude naďalej podporovať rebelov aj svojho najbližšieho spojenca v oblasti - Izrael. Obamove obavy však smerovali k mocnejšiemu hráčovi - k Rusku, a tak už o niekoľko dní sedel jeho minister zahraničných vecí John Kerry v Kremli.

Oficiálne sa síce hovorilo o širokej škále tém, šéf americkej diplomacie sem však zjavne prišiel najmä žehliť výčiny Izraela, ktorý drzo prekročil pomyselnú červenú čiaru. A hoci oficiálnym výstupom z rokovaní bola dohoda na spoločných cieľoch, ruský prezident urobil jasný záver.

Hosťovi povedal, že „izraelský útok na Sýriu americkou muníciou - a Rusko nezaujíma, či o tom USA vedeli alebo nie - je z akéhokoľvek uhla pohľadu vyhlásením vojny". Na ochranu proti cezhraničným útokom dodá Rusko Sýrii povestné strely S-300, schopné v protiútoku tvrdo zasiahnuť jej juhozápadného suseda.

Politické kupčenie
Tie najviac vystrašili izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý si uvedomil „koľká bije" a pred plánovanou cestou do Ruska blahosklonne pozastavil dávno schválenú výstavbu bytov v palestínskej časti Jeruzalema, okupovanej židovským štátom od šesťdňovej vojny z roku 1967. 

Tieto židovské sídliská totiž Moskva považuje za jednu z najväčších prekážok v izraelsko-palestínskom dialógu. A tak Netanjahu prišiel do Soči s návrhom na barter: my nebudeme stavať byty a vy nebudete dodávať Sýrii zbrane.

Nie je bez zaujímavosti, že na úvod rokovaní izraelský premiér prehovoril v ruštine. „Obaja však jeden druhému rozumieme v akomkoľvek jazyku," dvojzmyselne upozornil hostiteľa.

Putin sa však držal v oficiálnej rovine a na nijaký výmenný obchod so židovským politickým kupcom nepristúpil. Od dodávok silných ruských striel do Sýrie sa teda hosťovi od Mŕtveho mora kremeľského lídra odhovoriť nepodarilo.

Hlavným výsledkom posledných kôl tejto pokrovej hry je odhodlanie zorganizovať medzinárodnú konferenciu o Sýrii a situácii v celej oblasti. Žolíka však v ruke drží Rusko v podobe sofistikovaného raketového systému S-300, ktorý by mohol po dlhých rokoch umravniť predstaviteľov židovského štátu.

Fotografia:

Putin s Netanjahuovým návrhom na výmenný obchod nesúhlasil.