Periskop
Marcela Laiferová s novým štýlom
Marcele Laiferovej vyšiel nový album Včera a dnes. Sama ho charakterizuje ako „optimistický, melodický a moderne znejúci". Speváčka na ňom spolupracovala s „omladinou" slovenskej hudby: Mariánom Kachútom, Slavom Solovicom, Jimim Cimbalom a Zoltánom Tóthom. „Je rok 2008 a myslím si, že zabijak pre každého speváka je ostávať v tom istom šate. Každý, kto pozná moje platne z minulosti, vie, že boli na tú dobu moderné. Rozhlas však vtedy vysielal ľahké, ľúbivé melódie, pod ktorými ma ľudia identifikujú dodnes," odôvodňuje M. Laiferová svoj nový hudobný štýl. Autorsky sa pod album podpísali Vašo Patejdl, Július Kinček, Marián Brezáni a ďalší. Zo 14 skladieb na CD je 11 nových a 3 staršie znejú v novom aranžmáne vrátane piesne Lampy už dávno zhasli. „Túto pesničku som pôvodne nahrala s Janou Belákovou. Bola to prvá rockovo-bigbítová skladba slovenskej popmusic. Boli sme za ňu skritizované, že v nej kopírujeme Západ a dokonca aj za to, ako sa kýveme zo strany na stranu. Vtedy totiž speváčky len stáli pri mikrofóne, pekne otvárali ústa a podľa možnosti sa nehýbali," povedala nám s úsmevom
M. Laiferová.
Reportér s vnímavým okom
Každý, kto videl prvú výstavu fotografa Ladislava Lesaya, musel obdivovať jeho reportérsku pohotovosť, schopnosť vystihnúť neopakovateľný okamih, reportérske oko, ktoré vidí aj to, čo bežnému smrteľníkovi uniká. L. Lesay v novej výstave v bratislavskom dome kultúry v Dúbravke odhalil svoj nový rozmer. Nie je to len pohotový reportážny fotograf, tiesniaci sa v zhluku ďalších fotoreportérov čakajúcich na grimasu či gesto nejakej politickej či umeleckej celebrity. Je to fotograf s jemne vyvinutým citom pre atmosféru, človek ktorý dokáže majstrovsky zachytiť ducha miesta, na ktorom sa nachádza. Na tejto výstave sa zameral najmä na herecké a spevácke osobnosti - v príťažlivých momentoch zachytil Omara Sharifa, Pavla Zedníčka, Hanu Zagorovú, Miroslava Donutila a mnohých ďalších. Nášmu spolupracovníkovi želáme do ďalšej tvorby veľa inšpirácie, sily, chuti a odhodlania zachytávať prchavé okamihy, s ktorými sa rád podelí s čitateľmi Extra plus.
Zomrel obuvnícky kráľ
V kanadskom Toronte pochovali česko-kanadského podnikateľa Tomáša Baťu. Predstaviteľ svetového obuvníckeho impéria zomrel 1. septembra vo veku 93 rokov. Rakvu svetoznámeho podnikateľa niesli vojaci z regimentu kanadskej dobrovoľnej armády, kde Baťa slúžil a získal hodnosť plukovníka. Hlavný prejav predniesol syn zosnulého a súčasný šéf obuvníckeho impéria Thomas Georg Bata. Vyzdvihol predovšetkým to, že jeho otec do poslednej chvíle oplýval humorom a ešte tri dni pred smrťou plánoval cestu do Českej republiky, kde chcel osláviť 94. narodeniny. Tomáš Baťa sa narodil 17. septembra 1913 ako syn zakladateľa rozsiahleho obuvníckeho impéria v prvej Československej republike. Druhá svetová vojna a udalosti po roku 1948 mu zabránili pokračovať v diele svojho otca. Preto založil v Toronte novú Bata Shoe Organization a na jej čele stál až donedávna. Po roku 1989 sa s manželkou Sonjou vrátil do Česka, kde obnovil baťovské podnikanie. Venoval sa tiež podpore vzdelávania mladých ľudí - pred desiatimi rokmi založil Nadáciu Tomáša Baťu v Zlíne.
Suchoň už má námestie
Jednou z iniciatív, ktoré vyvinulo Hudobné centrum a Slovenská filharmónia v rámci projektu Storočnica Eugena Suchoňa 2008, venovaného ucteniu si 100. výročia narodenia nášho hudobného génia, bolo úsilie o presadenie pomenovania verejného priestranstva pred budovou bratislavskej Reduty jeho menom. Pretože spomínaný priestor bol zadefinovaný ako komunikácia 2. triedy, jeho pomenovanie sa stalo realizovateľným. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Staré Mesto na návrh poslanca a predsedu komisie kultúry Svena Šovčíka odobrilo návrh pomenovať toto priestranstvo Námestím Eugena Suchoňa. Námestie je vymedzené ulicami Jesenského, Palackého, Mostovou a Hviezdoslavovým námestím. Myšlienka nazvať ho Suchoňovým menom vznikla nielen vzhľadom na okrúhle výročie jeho narodenia, ale aj ako odraz faktu, že námestie bezprostredne susedí s miestami, kde pravidelne znela skladateľova hudba. Na zámere vzniku námestia aktívne spolupracovala aj rodina legendárneho národného umelca.
Štrbské Pleso je štrbské
„Je nám ľúto, že po 18-ročnej námahe nie je náš reštitučný nárok právne skončený. Za svojou pravdou si stojíme, že Štrbské Pleso bolo, je a bude štrbské," povedal starosta obce Štrba Michal Sýkora po tom, ako sa dozvedel rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktorý sa obrátilo mesto Vysoké Tatry v prípade opätovného pripadnutia Štrbského Plesa obci Štrba. Michal Sýkora je nemilo prekvapený a sklamaný z toho, že na Ústavnom súde SR sa rokovalo „o nás bez nás". Rozhodnutie ÚS SR neznamená prechod správy Štrbského Plesa pod mesto Vysoké Tatry. Štrba si počká na text rozsudku a zaujme oficiálne stanovisko. Podľa ÚS porušil Najvyšší súd SR právo tým, že správny orgán, krajský súd a napokon aj Najvyšší súd neinterpretovali v súlade s ústavou reštitučné ustanovenie katastrálneho zákona, na základe ktorého obec Štrba reštituovala územné časti mesta Vysoké Tatry vrátane Štrbského Plesa. Obec Štrba získala Štrbské Pleso v auguste 2007 právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. M. Sýkora verí, že budúcnosť im dá za pravdu.
Prídeme o TANAP?
Vysokým Tatrám hrozí, že prídu o medzinárodný štatút národného parku. Medzinárodná únia ochrany prírody, ktorá môže toto prestížne označenie prehodnotiť, upozornila Ministerstvo životného prostredia SR na možný nekontrolovaný rozvoj územia. Medzinárodná únia napísala podľa denníkov ministerstvu list, v ktorom sa pýta, ako boli zohľadnené jej odporúčania po veternej kalamite v roku 2004. Vtedy únia žiadala nové rozdelenie Tatier do zón podľa stupňa ochrany prírody, obmedzenie ubytovacej kapacity a pozorné posudzovanie rozširovania lyžiarskych zjazdoviek. „Tatry sú pod veľkým tlakom investorov. Prestávajú byť národným parkom a stávajú sa strediskom zimných športov a miestom na masívnu výstavbu nájomných bytov," poznamenal bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Tomáš Vančura. Ministerstvo tvrdí, že zmena štatútu Tatranskému národnému parku nehrozí. MŽP potvrdilo, že list dostalo a pracuje na svojich argumentoch.
Najväčšia dopravná tragédia
Tragická nehoda autobusu, pri ktorej zahynulo 14 Slovákov, sa stala na diaľnici Záhreb - Split medzi mestami Gospič a Lovinac. K nehode prišlo, keď autobus pri veľkej rýchlosti vyletel z cesty, prerazil ochranné kovové zábradlie a narazil do betónovej konštrukcie nadjazdu Mogorič. S obeťami, ktoré zahynuli pri dopravnej nehode slovenského autobusu, sa rozlúčili stovky Košičanov. Vláda SR vyhlásila jednodňový smútok. Nehoda bola najväčšou dopravnou tragédiou v histórii samostatného Slovenska.
Vysilené lastovičky
Predčasným nástupom chladného počasia z dôvodu vyhladovania a vysilenia uhynulo veľké množstvo hmyzožravých vtákov, najmä belorítky domové a lastovičky domové. Ochladenie, dažde a silný vietor boli príčinami ich úhynu, pretože sa živia chytaním hmyzu poletujúceho v ovzduší. Ten sa však v chladnom počasí takmer nevyskytuje. Vtáky sú tak často odsúdené na pomalú smrť. Aj po zlepšení počasia je otázne, či dokážu čeliť namáhavej migrácii na juh. Pri hladovaní totiž vtáky spaľujú podkožný tuk, ktorý je zdrojom energie počas migrácie.
Alarmujúce výsledky
Cukrovka sa stáva globálnou a rýchlo sa rozvíjajúcou epidémiou, ktorou na celom svete trpí približne 250 miliónov ľudí. Odborníci odhadujú, že počet diabetikov vzrastie do roku 2025 na viac ako 380 miliónov. Diabetes mellitus je pritom štvrtou hlavnou príčinou všetkých úmrtí vo väčšine rozvinutých krajín. Na Slovensku sa za posledných dvadsať rokov počet diabetických pacientov zdvojnásobil. V súčasnosti má cukrovku, ktorá v priemere skracuje život o 10 rokov, až sedem percent Slovákov.
Úplné scelenie v roku 2075
Ozónová diera je dnes väčšia ako v roku 2007, ale zrejme nedosiahne veľkosť spred dvoch rokov. V roku 2008 sa ozónová diera objavila relatívne neskoro. Napriek tomu sa v poslednom čase zväčšila a prekročila veľkosť z roku 2007. Dieru v ozónovej vrstve nad Antarktídou objavili v 80. rokoch. Pravidelne sa tvorí v auguste a maximálnu veľkosť dosahuje na prelome septembra a októbra. V polovici decembra sa zvyčajne opäť zaplní. Podľa odborníkov je ozónová vrstva natoľko poškodená, že by sa scelila až v roku 2075.
80-ročná mohyla
Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle odhalili pred 80 rokmi. Autorom architektonického návrhu bol Dušan Samuel Jurkovič. Tvorca pamätníka sa vyznal, že myšlienka miesta hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika bola motivovaná jeho spomienkami na ich spoločné detstvo. Vznikla vo chvíli bolesti nad tragickým osudom Štefánika. Postavenie mohyly inicioval Spolok na vybudovanie pomníka M. R. Štefánikovi ako výraz úcty k veľkému synovi slovenského národa. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928.
Umrel Paul Newman
Vo veku 83 rokov zomrela vo Westporte legenda strieborného plátna, americký herec Paul Newman. Príčinou smrti bola rakovina, s ktorou bojoval rodák z periférie Clevelandu niekoľko mesiacov. „Jeho remeslom bolo herectvo, jeho vášňou motoristické športy. Jeho láskou bola zasa rodina a priatelia. A jeho srdce sa snažilo urobiť tento svet lepším," povedal viceprezident hercovej nadácie Newman's Own foundation Robert Forrester. Na filmovom plátne sa po prvý raz objavil roku 1954 v romantickej dráme The Silver Chalice.
Reprodukcia: archív
Foto: SITA, Pavel Kapusta
