Pripravený pre Slovensko

Robert Fico: Nie som na úteku

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

V domácej politike je fenoménom. Roky valcuje slovenskú politickú scénu, čo mu jeho protivníci v konzervatívno-liberálnom prostredí a v spriaznenej mediálnej aréne nevedia odpustiť. V decembri potvrdil všeobecné očakávanie verejnosti, keď ohlásil svoju kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Šéf najsilnejšej parlamentnej strany a súčasný predseda vlády Robert Fico.

Regulárna, zákonom stanovená prezidentská volebná kampaň sa ešte nezačala, ale antikampaň proti Ficovi je v plnom prúde. Nie je to pre vás ako kandidáta na prezidenta demotivujúce?
Vôbec nie. Poznáte tú pravdu: Keď vás ohovárajú a robia vám zle, tak je s vami dobre. A naopak, keď vás začnú ľutovať, tak je s vami naozaj zle. Z tohto pohľadu antikampaň a výkriky, ktoré sa objavujú ako na bežiacom páse, len potvrdzujú, že vstupujem do tohto súboja ako relevantný partner. Mrzí ma len to, že sa momentálne celá kampaň obmedzuje, neviem to pomenovať inak, iba na program antificoizmu.

Keď ste verejne oznámili, že kandidujete na post hlavy štátu, vyvolalo to u viacerých kandidátov vlnu nevôle. Tvrdia, že dezertujete z funkcie premiéra, že utekáte od sľubov, ktoré ste dali občanom. Ako vnímate tieto útoky?
Myslel som si, že kandidáti prídu s víziami, ako by mal prezident pôsobiť, čo od funkcie hlavy štátu očakávajú, ale zatiaľ sme počuli iba vyjadrenia typu, že Smer je extrémna strana, že som extrémista, utekám z boja, usilujem sa o monopol moci. Po prvé - pri oznámení kandidatúry som ponúkol jasnú víziu postavenia prezidenta v slovenskej spoločnosti a po druhé - od ničoho neutekám. Slovensko je vnímané ako ostrov stability a pokoja. Po troch rokoch sme prvýkrát začali zvyšovať platy, valorizovali sa dôchodky, na budúci rok čakáme jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej EÚ. Dlh máme stále jeden z najnižších v eurozóne, podľa odhadu Národnej banky budú rásť reálne mzdy o dve percentá a inflácia bude naďalej veľmi nízka. Udržali sme ceny energií, udržali sme sociálny zmier. V čom som teda nedodržal sľub?

A čo obvinenia z mocenského monopolu?
To odmietam. Predseda vlády a predseda parlamentu zastávajú svoje posty na základe výsledkov volieb v roku 2012. Voľby hlavy štátu sú priame voľby - ľudia si vyberú prezidenta, ktorého považujú za najlepšie pripraveného zastávať tento úrad. Z tohto pohľadu môžem na vašu otázku odpovedať jednoducho: v kampani budem pokračovať predstavovaním vízie prezidenta, nenechám sa zatiahnuť do konfrontačnej kampane, ale keď prídu útoky, odpoviem na ne. Sám však nebudem používať takéto metódy. Nech sa potom voliči rozhodnú, čo považujú za správne. Idem do súťaže v plnej politickej kondícii, ponúkam všetky moje skúsenosti, všetku moju kapacitu, všetku energiu, pretože očakávam, že v budúcnosti bude úloha prezidenta narastať.

Napriek tomu je predseda vlády predstaviteľom výkonnej moci, jeho aktivita a právomoci sú neporovnateľné s funkciou prezidenta. Čo bolo pre vás hlavnou motiváciou, že ste sa rozhodli kandidovať na tento najvyšší, ale viac-menej len reprezentačný post?
Myslím si niečo iné, lebo každý prezident má svoj štýl práce. Oceňujem pracovný štýl prezidenta Gašparoviča, ktorý bol mimoriadne upokojujúci. Prezident citlivo vnímal a rešpektoval ostatné ústavné orgány, veľmi dobre s nami komunikoval, pritom si zachovával svoje názory, vracal nám zákony, často mal aj pripomienky k vymenovaniu. Môj štýl by bol možno iný. Po skúsenostiach z exekutívy, keďže som zhruba šesť rokov predsedom vlády, by som asi podstatne viac zvýrazňoval prvky dialógu s vládou, pretože viem, o čom je vládnutie. Ďalej zostávam sociálnym demokratom, preto by som vládu určite tlačil do štandardného sociálnodemokratického programu, aby si plnila, čo máme napísané v programovom vyhlásení vlády.

Štýl práce je jedna vec, ale právomoci prezidenta vec druhá, nemyslíte?
To sa zdá len naoko, že úloha prezidenta je reprezentatívna. Jeho úloha ako politického lídra štátu, ktorý musí dávať dohromady štandardné strany a viesť sociálny dialóg, bude stúpať. Viem si predstaviť, že by som ponúkol vláde veľmi intenzívnu pomoc v zahraničnopolitickej oblasti, lebo mám s tým skúsenosti a osobne poznám premiérov a prezidentov mnohých krajín. Určite by som im ponúkol pomoc vo vedení sociálneho dialógu, lebo viem, čo je to sedieť do rána do tretej s odborármi a zamestnávateľmi. Prezident v mojom ponímaní by podstatne viac využíval exekutívne prvky, ktoré som mal možnosť doteraz vyskúšať.

V prípade zvolenia zostanete členom strany Smer-SD?
Na túto otázku chcem odpovedať veľmi presne a jasne, bez akéhokoľvek uhýbania. Nechcem nikoho znervózňovať, ani voličov Smeru, ani iných voličov, ktorí majú iné preferencie z hľadiska volieb. Považujem za absolútne štandardné, európske a demokratické, ak sa prezident posunie do nadstraníckej polohy, čiže by nemal byť členom politickej strany. Ale nik mi zo srdca nevytrhne moje hodnoty, to mi zostane - budem ľavicovo orientovaný prezident. To je predsa normálne: nebudem amorfný, nebudem sa tváriť ako človek, ktorý nevie, čo je naľavo a čo napravo, ale ak mi ľudia dajú dôveru, budem nadstranícky prezident.

Nebojíte sa, čo bude ďalej so Smerom? Nevyvolá váš odchod napätie alebo trieštenie v strane, ktorá bola doteraz jednotná ako nijaká iná politická strana na Slovensku?
Smer existuje pätnásť rokov a počas tých rokov ste neboli svedkami nijakého vnútorného konfliktu, ktorý by viedol k triešteniu strany, ako to dnes vidíme na pravej strane politickej scény. Naopak, táto strana integrovala stredo-ľavý priestor a dala dohromady sedem alebo osem politických subjektov. A vyhrala troje parlamentných volieb, naposledy so ziskom 44 percent. V posledných rokoch povyhrávala aj všetky ostatné voľby. Áno, v polčase to vždy tak býva, že strana, ktorá je sama vo vláde, musí platiť za to nejaké politické desiatky, ale sú všetky predpoklady, že Smer bude opäť úspešnou politickou stranou vo voľbách v roku 2016. Keby som bol presvedčený, že svojím odchodom z pozície predsedu strany a kandidatúrou na prezidenta poškodím Smeru, tak to nikdy neurobím. Lenže my nenechávame nič na náhodu, tieto veci sú v strane prediskutované. Preto sa neobávam ničoho, čo sa týka budúcnosti strany.

Stabilita Smeru je podmienená aj tým, že má silného lídra. Máte za seba rovnako silnú náhradu?
O tom netreba pochybovať. Nebudem hodnotiť, aká je miera môjho vplyvu na stranu Smer - určite v nej zohrávam dôležitú úlohu, o tom sa nerozprávajme. Máme pripravené mechanizmy, ako sa správať, keď budú prezidentské voľby úspešné, ale berieme na zreteľ aj to, že nemusia dopadnúť dobre. Vieme, z akého okruhu ľudí sa bude tvoriť vedenie strany, z akého okruhu sa bude vyberať premiér. Strana Smer je partiou ľudí, kde predseda a podpredsedovia tvoria jeden kolektív, ktorý sa stretáva neformálne každý boží utorok. V utorok si dáme spolu obed, prejdeme všetky dôležité veci, rozhodneme o všetkom, o čom môže rozhodnúť užšie vedenie. Potom raz za štyri až šesť týždňov mávame formálnejšie predsedníctvo. Nepoznám stranu, kde to takto funguje.

Smer-SD je medzinárodne uznávaná, stabilná stredo-ľavá politická strana. Pre stabilitu politického systému je však potrebné, aby bol stabilný aj jej protipól, teda pravica, čo na Slovensku nie je. Ako by sa mal k takému rozglejenému pravicovému zoskupeniu správať ľavicový prezident?
Ako prezident, keby k tomu prišlo, pokúšal by som sa vplývať na pravicu, aby sa integrovala, spájala, lebo v opačnom prípade vytvára priestor pre nacionalizmus a extrémizmus. Ak dnes ktosi vytvára priestor pre extrémistov a polobláznov, tak je to pravica, pretože ak sa rozdeľuje a rozpadá, vytvárajú sa voľné ostrovčeky, ktoré niekto okamžite začína okupovať. Kde je plne integrovaný stredo-ľavý priestor, tam nie je nijaká šanca na nejaký ľavicový extrémizmus.

A predsa vás istý kandidát na prezidenta nazval extrémistom. Nie je to paradox?
Tomu sa môžem iba zasmiať, keď ten prezidentský kandidát iba tresne do vetra, že sme extrémisti. Neviem, či ten človek hral golf vtedy, keď tu bol prezident Hollande, alebo hral inú hru, keď sme sa stretávali s ďalšími predstaviteľmi krajín. Jednoducho, je to smiešne.

Ak bude mať Smer prezidenta, bude to návrat do roku 1989? Zazneli aj také slová...
Znova sú to nezmysly. A čo, pán Gašparovič nebol kandidátom, ktorého sme výrazne podporovali? Predseda parlamentu a predseda vlády boli aj vtedy zo Smeru a súčasný prezident mal našu podporu v obidvoch voľbách. Bola to totalita? Prečo zrazu niekto začína rozprávať o novej totalite? Je to totalita, keď si ľudia vyberú prezidenta?

V kampani proti vám sa začína využívať aj téma Gorila. Čo hovoríte v tejto súvislosti na trestné oznámenie Daniela Lipšica?
Nebudem teraz špeciálne hodnotiť pána Lipšica, pretože keby som s ním mal súkromný rozhovor, určite by som mu niečo poradil do života. Stráca pôdu pod nohami, preto prichádza s hocijakými nápadmi, aby sa odprezentoval. Pokiaľ ide o trestné oznámenie v tzv. spise Gorila, odpoviem takto: Bola to kauza druhej Dzurindovej vlády. Išlo tam o úplatky, provízie z privatizácie, o kupovanie poslancov, keď sme my boli v opozícii. V tom čase, keď sa tieto veci diali, bol pán Lipšic ministrom spravodlivosti, ktorý mal v rukách všetky nástroje a možnosti, aby vedel, čo sa dialo. Čiže ak podáva nejaké trestné oznámenie, tak ho podáva predovšetkým sám na seba.

Stále zaznievajú otázky, bez ktorých sa nezaobíde ani tento rozhovor: Boli ste v údajne sledovanom byte? Niekto by nám mohli zazlievať, že sme sa vás na to nespýtali...
Novinári sa ma stále dookola pýtajú, či som si dával v nejakom byte s niekým pohár Coca-Coly a viedol nevinný, nekompromitujúci rozhovor, ktorý mal byť údajne nahratý. Ale prečo sa nik nespýta Hrušovského, či si delil tých 200 miliónov? To znamená, že keď teraz poviem, bol som v tom byte, tak automaticky platí, že si Hrušovský delil s niekým spomínaných 200 miliónov? Nevyšetrujme v novinách veci, ktoré patria orgánom činným v trestnom konaní. Ak mi príslušné orgány dajú konkrétne otázky, konkrétne odpoviem, ale nebudem mediálne pomáhať tým, ktorí sa preukázateľne snažia kryť chrbát politikom pomenovaným v Gorile, ktorí robili veci uvedené v Gorile.

Ste presvedčený o svojom úspechu v prezidentských voľbách?
Nevytvárajme dojem, že sa rozprávame o hotovej veci. Aký bol Kukan veľký kandidát na prezidenta a neprešiel ani do druhého kola, ako nám dopadla vo voľbách do VÚC Banská Bystrica? Ľudia majú svoju vlastnú hlavu, môžu mať tisíc dôvodov, prečo voliť a tisíc dôvodov, prečo nevoliť. Hovorím celkom otvorene, že je pomerne významná časť voličov Smeru, ktorá má problém s tým, že chcem odísť z pozície premiéra a predsedu strany. Aj toto je fenomén, ktorý môže ovplyvniť prezidentské voľby.

V každom prípade je to po prvý raz v histórii Slovenskej republiky, čo na funkciu prezidenta kandiduje úradujúci premiér. Nie je to pre vás ako kandidáta na post hlavy štátu výhoda?
Dobre viete, že keď padne cez cestu strom niekde v okrese Senica, tak sa pýtajú mňa, prečo sa to stalo. Všetko negatívne sa vždy lepí na premiéra. Ak mi niekto hovorí, že je výhoda kandidovať na prezidenta z pozície premiéra, tak mu odpoviem, že je to veľká nevýhoda. Môže zlyhať niekto z môjho blízkeho okolia, niečo sa môže naozaj prihodiť a premiér bude musieť komunikovať, preto neberiem argument, že som vo výhode.

Kým niektorým kandidátom na prezidenta už niekoľko mesiacov robia reklamu tzv. mienkotvorné médiá a po Slovensku im visia bilbordy, vy ste oznámili svoju kandidatúru ako jeden z posledných. Čo bolo dôvodom vašej váhavosti?
Nešlo o váhanie. Rozhodujúce bolo, že predseda parlamentu avizoval svoju pripravenosť v krátkom čase vyhlásiť termín prezidentských volieb a my sme na sneme povedali, že Smer ako silná strana musí postaviť vlastného kandidáta. Ak povieme, že je to nejaká naša stratégia, tak to vysvetľuje všetko.

Oznámenie vašej kandidatúry sa prezentovalo ako slávnostná udalosť v historickej budove NR SR. Bola to primeraná forma?
Forma bola dôstojná a jej cieľom bolo to, že v danom prípade oznamoval kandidatúru predseda vlády. Ak predseda vlády oznámi kandidatúru a táto kandidatúra by bola úspešná, tak to vedie k závažným ústavným dôsledkom. Musí podať demisiu, musí prísť nový premiér, ktorý musí zostaviť novú vládu, s novou vládou musí prísť do parlamentu s novým programovým vyhlásením a požiadať o hlasovanie o dôvere. Postavil som si otázku: Ak predsedovi vlády dajú ľudia dôveru, bude to mať ústavné dôsledky, lenže tie dôsledky nebudú riešiť novinári, ale poslanci, najmä väčšina v parlamente, ktorá bude musieť opätovne hlasovať za novú vládu. Budú to musieť riešiť ministri a štátni tajomníci, ktorí tam sedeli, lebo budú súčasťou zostavovania novej vlády. Samozrejme, to bola vážna informácia pre zahraničie, ktoré chce vedieť, či bude zachovaná politická stabilita. Preto tam boli aj diplomati. Nič nebolo zneužité, všetky náklady spojené s týmto podujatím platil Smer.

Kto bude financovať výdavky vašej volebnej kampane?
Všetky náklady spojené s kampaňou bude platiť strana Smer, nebude nijaká zbierka ani sponzori. V rozpočte máme vyčlenené prostriedky, ktoré sa dajú na to použiť.

Použili ste hyperbolu, že premiér môže za všetko, aj za spadnutý strom na ceste. Môže aj za Hedvigu Malinovú a za to, že sa stala maďarskou občiankou?
Začal by som zmienkou o našom stretnutí s Viktorom Orbánom. V apríli 2012 sme sa obaja veľmi obávali tohto stretnutia. Chcem oceniť, že premiér Orbán dodržal slovo achcem ho dodržať aj ja - že sa nebudeme navzájom ako premiéri otravovať témami, ktoré nás rozdeľujú a na ktoré máme iné názory. Na to sú iné štruktúry a ich povinnosťou je sadnúť si a diskutovať. My sa sústreďujeme na pozitívne veci v ekonomickej a inej spolupráci. Oceňujem, že sa toho držíme. Prirodzene, sú veci, ktoré budú politici na nižších úrovniach rôzne komentovať. Pokiaľ ide o maďarské štátne občianstvo, poznáte môj nemenný názor: musíme ponechať v platnosti zákon, na základe ktorého platí, že ak niekto prijme štátne občianstvo cudzieho štátu na základe podmienok, ktoré nezodpovedajú štandardnému medzinárodnému právu, tak prichádza sankcia v podobe straty slovenského štátneho občianstva. Nikto nemôže brániť pani Malinovej, aby sa stala maďarskou občiankou, ale musí rátať s dôsledkami vyplývajúcimi z nášho zákona. Ostatné veci okolo trestnoprávnej zodpovednosti sú vecou orgánov činných v trestnom konaní.

Neunavujú médiá aj niektorí politici zbytočne už pár rokov verejnosť dilemami, či sa skutok zbitia Hedvigy Malinovej stal alebo nestal?
Stále riešime vec, ktorá je dávno za nami. Je trestnoprávne právoplatne rozhodnuté, že skutok, ktorý opísala pani Malinová, sa nestal. Teraz sa skúma, či za to, že si to vymyslela, má alebo nemá niesť určitú mieru zodpovednosti. Viac sa k tomu povedať nedá.

Hovorili ste, že úloha prezidenta ako politického lídra bude narastať. Nemali by narastať aj prezidentské právomoci?
Na Slovensku neexistuje vôľa, aby sme dnes otvorili ústavu v otázke právomocí prezidenta. To je realita a nemalo by význam jatriť rany a otvárať túto tému. Právomoci prezidenta sú určené už dlhé roky, preto skôr vnímam, že sa úloha prezidenta bude posilňovať v politickej sfére. Môžem garantovať, že ani ja, ani Smer sa nebudeme pokúšať o zvýšenie právomocí prezidenta republiky.

Chcete byť vlastenecký prezident, čo doteraz nevyslovil ani jeden z prezidentských kandidátov. Prečo ste zdôraznili práve vlastenectvo, keď niektorí kandidáti zdôrazňujú svoju oponentúru proti vláde, iní hovoria o protiváhe k Smeru?
Vedel by som si predstaviť, že by sme mohli podstatne viac viesť ľudí k sebaúcte, aby sme si uvedomili, kto sme a čo znamenáme, lebo sa nemáme za čo hanbiť. Poznáte môj názor, že kým na iných kontinentoch možno ešte nič nebolo, u nás už boli univerzity. Keď sa pozrieme na historické tradície, musíme si uvedomiť, že už pred mnohými stáročiami sme boli schopní spravovať si svoj prvý štátny útvar. Vždy ma veľmi lákali a doteraz lákajú dejiny, veď som pôvodne chcel študovať archeológiu. Lenže v čase rozhodovania som sa dozvedel, že počet študentov na tento odbor je veľmi obmedzený, a tak som sa dal na právo. A pozrite sa, ako som katastrofálne skončil... (smiech)

Nie je náš postoj k pojmom ako vlastenectvo a národná hrdosť ľahostajný alebo dokonca odmietavý?
Na rôznych oficiálnych podujatiach sa stáva, povedzme na Jankovom vŕšku, keď sa hrá hymna, že stredná a staršia generácia sa vždy postaví a muži si dajú dolu čiapku, ale pätnásť-šestnásťroční mladí ľudia si nielenže nedajú dolu pokrývku hlavy, ale ešte aj sedia na zemi. Ako keby sa nikdy nestretli s tým, že existuje úcta k štátnym symbolom, štátnej vlajke, hymne. V amerických filmoch vidíme štátne vlajky na každom kroku, pre nich je to prirodzená vec, u nás však nie. Nehovorím, že u nás by pred každým domom mala na stožiari visieť slovenská zástava, to nie, ale vlastenectvo by sa malo prejavovať aj v tomto duchu. Predstavte si, že by na Slovensku bolo treba vyhlásiť mobilizáciu. Budem sa modliť, aby sa nikdy v živote taká vec nestala, lebo si neviem ani len predstaviť, ako by to dopadlo. Tým nechcem povedať, že politici a všetky politické garnitúry od roku 1989 nemajú za to zodpovednosť. A musím sa spýtať, či sme ten čas využili. Viem si predstaviť, keby som bol úspešný ako prezidentský kandidát, že by to bola jedna z vecí, ktorým by som venoval veľkú pozornosť.

Keď bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu prijal bývalý americký prezident a potom si dal na úrade vlády postaviť atrapu kozubu, aký videl u Busha v Bielom dome - v médiách to bola udalosť číslo jeden. Vaše stretnutia s poprednými štátnikmi sa však v médiách skôr bagatelizujú, nepripisuje sa im nejaký väčší význam. Ako Slovensko vnímajú v zahraničí?
Ak sa stretnem s prezidentom Vladimirom Putinom, s Angelou Merkelovou, ak potom príde k nám na historickú návštevu prezident Francois Hollande, ak sa stretnem v Bukurešti s čínskym prezidentom a v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom, tak to svedčí o tom, že nás v Európe aj vo svete vnímajú ako dôveryhodného partnera. Veď títo ľudia majú aj inú prácu ako sa stretávať s nejakým extrémnym a nedôveryhodným Slovenskom. K tomu sa mi žiada povedať len toľko: Ľudia, nebláznime, nebičujme sa, obraz Slovenska vôbec nie je taký, ako sa ho snažia vytvoriť médiá.

Mali ste nejaké reakcie zo zahraničia, keď ste ohlásili svoju kandidatúru?
Kandidatúru som oznámil v stredu a vo štvrtok som bol na samite v Bruseli. Asi štrnásti predsedovia vlád prišli za mnou a viacerí sa ma pýtali, či je na Slovensku funkcia prezidenta významnejšia ako premiérska. Povedal som im, že áno, samozrejme, veď inak by som do toho nešiel. Ďalšia otázka bola, či budem ako prezident chodiť na samity. Na to som zareagoval slovami: Keď mi premiér povolí, tak áno...

Funkcia prezidenta republiky sa často hodnotí ako vrchol politickej kariéry. Chcete kandidatúrou na najvyšší post v štáte zavŕšiť svoju osobnú kariéru, ako sa o tom hovorí?
Nie som politik, ktorý chce zavŕšiť svoju politickú kariéru. Smejem sa tomu - čo je to za nezmysel? Funkcia prezidenta nie je na to, aby niekto uspokojoval svoje osobné potreby. Moje motto je veľmi jasné: dať do funkcie prezidenta všetko, čo si táto funkcia vyžaduje. Som pripravený pre Slovensko. K voľbám a funkcii prezidenta mám veľký rešpekt a úctu, to je asi to najdôležitejšie, čo môžem k tomu povedať.

Fotografie:
Budúcnosti Smeru sa neobávam, hovorí Robert Fico.

Ak súčasnému predsedovi vlády dajú ľudia v prezidentských voľbách dôveru, parlament bude musieť opätovne hlasovať za novú vládu pod vedením nového premiéra.

S prezidentom USA Barackom Obamom na nedávnej návšteve Bieleho domu.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať