Sobota 9. november 2024

extra plus

Január 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Najnavštevovanejší

Lomnický štít ponúka prehliadku tatranských krás aj svetových unikátov

Dana Madarová

Napriek tomu, že je pre turistov prístupný len s horským vodcom, je najnavštevovanejším tatranským štítom. Za svoje prvenstvo v návštevnosti vďačí visutej lanovke, ktorou sa možno vyviezť až na jeho vrchol do výšky 2 634 metrov nad morom. 

Svoj obdiv si tu zasluhuje nielen naše najvyššie položené pracovisko, apartmán či botanická záhrada, ale aj prekrásny výhľad na okolité tatranské krásy, mestá či tristo kilometrov vzdialený ukrajinský Karpatský oblúk. 

Toto všetko a ešte oveľa viac ponúka mohutný a elegantný Lomnický štít, v minulosti považovaný za najvyšší tatranský vrch. Hoci v roku 1837 o svoje výškové prvenstvo prišiel, je jedným z najznámejších tatranských vrcholov.

Prví dobyvatelia
Ešte pred zmienkou o prvovýstupe na vrch kedysi nazývaný Dedo by sme sa mali oboznámiť so slovami odborníkov, že aj tie najhodnovernejšie záznamy o prvých dobyvateľoch tatranských končiarov sú často nepresné. 

Už pred tými prvými sa totiž na dostupnejšie vrcholy v 15. storočí dostali napríklad poľskí gorali poľujúci na kamzíky, na vrcholoch 300 miliónov rokov starého tatranského oblúka zas dávno pred horolezcami stáli pastieri, baníci či dobrodruhovia hľadajúci zlato.

Tento vzácny kov sa v rokoch 1760 až 1790 na severnom svahu Lomnického štítu pokúšal vydolovať aj obuvník a baník Jakub Fábry, ktorý vraj vystúpil až na jeho vrchol. 

Prvý záznam o turistickom výstupe však pochádza z roku 1793, keď sa Lomnický štít podarilo zdolať anglickému cestovateľovi Robertovi Townsonovi.

Dnes by sme sa zdolaním jeho vrcholu veru len tak pochváliť nemohli. Keďže naň stále nevedie značený turistický chodník, výstup je možný len v sprievode horského vodcu, pre tých menej zdatných je k dispozícii visutá lanovka vedúca z Tatranskej Lomnice. 

Spočiatku sa vraj uvažovalo o vybudovaní lanovej dráhy na najvyšší Gerlach, vtedajšie technické možnosti však realizáciu tohto zámeru neumožňovali.

V prípade stavby lanovky na Lomničák si extrémna dĺžka celej trasy - okolo 6 kilometrov - vyžiadala dva prevádzkové úseky. Prvý vedie z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, kde „preberá štafetu" druhý úsek vedúci až na vrchol štítu.

V čase uvedenia do prevádzky v roku 1941 bola táto lanová dráha svetovým unikátom. So svojou dĺžkou 5 428 metrov držala svetový primát medzi osobnými lanovkami, okrem toho bola istý čas považovaná za najmodernejšiu v Európe. 

Slovenským prvenstvom sa zas môže pochváliť šesťpodlažná budova vrcholovej stanice na štíte, ktorá je so svojou nadmorskou výškou 2 621 metrov dodnes naším najvyššie obývaným miestom. 

Dokončili ju v roku 1940, keď sa uskutočnila aj prvá skúšobná jazda druhého úseku. Tí, čo ju niekedy „okúsili", hovoria o nezabudnuteľnom zážitku na celý život. Trvá síce len 9 minút, no ponúka adrenalínové chvíle aj prekrásny výhľad pri prevýšení 861 metrov.

Práca aj zábava na vrchole
Ani po výstupe či prevoze na vrchol štítu sa prehliadka svetových unikátov nekončí. Sídli tu totiž observatórium - najvyššie položené pracovisko na Slovensku.

Ide o jedno z piatich existujúcich pozemných observatórií na celom svete, ktoré sa venuje výskumu slnečnej koróny. Vedci tu dokážu zaznamenať, čo sa na nás zo Slnka „rúti", a teda aj včas varovať operátorov, letecké spoločnosti, armádu či astronautov na ISS.

Práca v observatóriu, ktorého súčasťou sú astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, je podľa tamojších zamestnancov veľmi náročná na psychiku. 

Nie každý totiž zvláda izoláciu, človek musí byť samostatný, schopný žiť sám. Boli vraj aj takí, ktorí tu vydržali iba jedeň deň, pretože im chýbala spoločnosť.

Úplne inak si pobyt na Lomnickom štíte užívajú návštevníci najvyššie položeného apartmánu v strednej Európe. Či už vo dvojici, alebo s partiou, si tu môžete vychutnať prekrásny výhľad na hory, v noci zas hviezdnu oblohu nad Tatrami.

Cena za takýto originálny výlet nie je síce na slovenské pomery najnižšia, napriek tomu vraj o záujemcov nie je núdza, čo dokazujú niekoľkotýždňové čakacie lehoty.

Za necelých 500 eur tu prenocujú štyria ľudia, ktorí majú okrem dopravy a ubytovania zabezpečenú aj trojchodovú večeru, fľašu vína, raňajky na Skalnatom plese - a v neposlednom rade výnimočné chvíle prežité na vrchole jedného z najkrajších štítov našich veľhôr.