Kresby: Andrej Mišanek
Máte slovo
Späť do vychodených koľají?
Nie tak dávno nás vláda Mikuláša Dzurindu vehementne presviedčala, že voľný trh v Európskej únii nám prinesie lacné produkty a energie. Dokonca zavrhla slovenskú menu a svojim chlebodarcom prisľúbila, že do roku 2009 bude mať Slovensko europlatidlo. Našťastie už máme výrazne pronárodnú vládu, ktorá sa snaží odbúravať negatíva svojich predchodcov. Dnešná opozícia ju rôznymi obštrukciami a „vyvolávaním zlých duchov" znevažuje, čo sa jej u neprajníkov aj darí, najmä pri nadnárodných spoločnostiach. Súkromný sektor je pritom obrovský požierač finančných prostriedkov v mene tvorby vlastných ziskov za každú cenu. Isteže, vláde Roberta Fica sa nedarí hneď napraviť všetky podlosti napáchané vládou Mikuláša Dzurindu. Nezávislí novinári a televízni reportéri, tzv. odborníci na ekonomiku či hospodárstvo, predstupujú s víziami, čo sa stane, ak sa vláda poslušne nevráti do tých koľají, ktoré vychodila vláda predchádzajúca. Politická opozícia by mala začať reálne uvažovať o svojej budúcnosti, pretože jej dnešná cesta, ktorou sa uberá, môže byť aj cestou na politický cintorín. V blízkej budúcnosti sa hádam aj europáni konečne začnú venovať skutočnému rozvoju občianskej prosperity, ktorá síce prináša zisky pomalším tempom, ale pravidelným a istým. Chudoba nikdy nenaplní žiadnu peňaženku. Istý vynikajúci ekonóm z dávnej minulosti tvrdil, že prosperita každého štátu sa odvíja od ekonomickej prosperity občana. To je aj naša cesta.
Marián Burík, Ilava
Z listu premiérovi
Vážený pán predseda vlády,
už dlhší čas sledujeme Váš boj proti denníkom SME a Pravda, ktoré nemajú pekné slovo pre náš štát. Sme však znepokojení tým, že každé ráno na vrátniciach štátnych orgánov vidno veľké množstvo výtlačkov týchto novín. Môžeme si len domýšľať, koľko štát vydavateľom protivládnych denníkov v celoslovenskom meradle takto ročne zaplatí z našich daní na predplatnom.
čitatelia z Levoče
SME-tiari ma rozosmiali
Nekupujem protislovenské noviny, ale z dlhej chvíle v čakárni u lekára som si ich prezrela. Rozosmiala ma športová rubrika, kde medzi priebežnými výsledkami olympiády bola aj tabuľka úspešnosti jednotlivých krajín. Prekvapilo ma, že na prvom mieste figurovalo Gruzínsko s dvoma zlatými medailami. Čína, ktorej reprezentanti dovtedy vybojovali už vyše 40 zlatých a približne rovnaký počet strieborných a bronzových medailí, bola kdesi na konci tabuľky. Zostavovateľ to vysvetľoval tak, že okrem získaných medailí sa zohľadňuje aj počet obyvateľov príslušnej krajiny. Zdá sa, že športovým redaktorom SME nevonia úspech čínskych športovcov na 26. olympijských hrách. Okrem toho asi nevedia počítať. Slovensko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov (5,4 milióna) ako Gruzínsko (4,7 milióna), malo v tom čase tri zlaté a jednu striebornú medailu. Podľa novodobých počtov SME-tiarov by sa teda malo umiestniť pred Gruzínskom. To sa im však nehodilo. Redaktori SME, načo vymýšľate hlúposti? Zosmiešňujete seba aj svojich chlebodarcov.
Kveta Hrubešová, Nitra
Dožijeme sa renesancie poľnohospodárstva?
Človek už štyri tisícročia obrába pôdu, pestuje plodiny a chová úžitkové zvieratá. U nás bolo poľnohospodárstvo hlavným odvetvím národného hospodárstva takmer do polovice 20. storočia. Ako je možné, že toľké stáročia bolo pre nás dominantné a odrazu - po nežnej revolúcii - sa stalo nepotrebným odvetvím? Veď ide o obživu občanov! Ako to, že predtým sme si chránili poľnohospodársku pôdu ako vzácny dar a teraz sa na najkvalitnejšej pôde stavajú supermarkety s rozľahlými parkoviskami? Kto môže za to, že rýchlosťou blesku skrachovali poľnohospodárske družstvá a na ne nadväzujúce potravinárske podniky: mlyny, cukrovary, mäsokombináty? Len málokto to nevie. Môžu za to naši noví priatelia v spoločnej rodine, Európskej únii. Potrebovali odstrániť konkurenciu, aby nás mohli vo veľkom zásobovať potravinami z geneticky modifikovaných plodín. Čo na tom, že sa tým u nás zvýšila nezamestnanosť? Máme výborné podmienky pre poľnohospodárstvo. Dožijeme sa jeho renesancie? Naša ekonomika teraz stojí na automobilovom priemysle. Stačí však, aby sa príslušní investori presunuli inam a razom sme na ekonomickom chvoste.
Mgr. Blažena Žákovicová, Moravské Lieskové
„Spravodlivý" Lipšic
Ako sa v Iraku skončilo pátranie po zbraniach hromadného ničenia? Nijaké sa nenašli, ale splnilo to svoj cieľ. Amíci sú pri rope... Podobnou záležitosťou je aj útok na ministra Harabina. Po delostreleckej príprave médií nasledoval útok Lipšica. Vytiahol 14 rokov starý telefonát. Keď je taký dôsledne spravodlivý, prečo nekonal počas pôsobenia vo vláde? Za čo bol platený? Pánovi Harabinovi najviac uškodilo, že sa obul do sudcov a exekútorov. Tí za čias Lipšica pokojne lúpili a mali sa ako prasce v žite...
Eduard Frťala, Bánovce nad Bebravou
Akí sme to Slováci?
Plus 7 dní, tento vraj spoločenský týždenník, úboho ohovára a špiní osoby, ktoré sú tŕňom v oku opozícii. Šéfredaktor Miloš Luknár sa pravidelne rozčuľuje nad údajným populizmom Roberta Fica. Väčšinový názor verejnosti sa vraj dá zistiť po desiatich minútach vnímavého rozhovoru s ľuďmi. Preto je preňho záhadou, prečo renomované agentúry investujú obrovské peniaze do prieskumov verejnej mienky. To však nie je záhada. Dnes široká verejnosť vie, že tieto ankety sa manipulujú. Tak ako si v zábavníku Aj múdry schybí zámerne vyberajú takých ľudí, aby počuli čo najhlúpejšie odpovede. Luknár píše aj o „historickom diletantizme". Jánošíkových hôrnych chlapcov nazýva raubírmi a lúpežníkmi. To by Angličania o Robinovi Hoodovi nikdy nenapísali. Vraj okrádali nevinných pocestných - tým však nemali čo vziať, okradnúť mohli len bohatú šľachtu. Do školy som chodil za prvej ČSR. O hôrnych chlapcoch sme sa učili ako o ochrancoch ľudu a písali sa o nich nezabudnuteľné básne. A teraz nejaký niktoš z Plus 7 dní tvrdí, že to boli lúpežníci! To isté, ale v opačnom garde platí o Jakubiskovom filme Bathory. Keďže nebola Slovenka, ale Maďarka, režisér popiera všetky jej krvavé zločiny a vyrobil z nej cnostnú a nevinnú obeť. Preboha, akí sme to Slováci?
Čitateľ zo Šurian
Z e-mailu riaditeľke Rádia Slovensko
Vážená pani riaditeľka Jana Segečová,
malo by byť úplne samozrejmé, aby v Slovenskom rozhlase bolo čo najviac ľudí, ktorí Slovenskú republiku aj skutočne chceli a pre jej vznik aj niečo urobili a aj chcú robiť. Žiaľ, myslím si, že v máloktorej slovenskej organizácii platenej z našich daní (okrem vedenia Slovenského národného divadla), je ešte toľko aktívnych čechoslovákov a bývalých profederálnych redaktorov ako v „našom" Slovenskom rozhlase. Výsledkom je často vyslovene protislovensky orientované vysielanie. Namiesto Slovenskej republiky vaši redaktori a moderátori používajú výraz „krajina", napríklad „krajina vstúpila do EÚ". Pýtam sa, ako môže niekam vstúpiť krajina, veď slovo krajina má predovšetkým zemepisný význam. Do EÚ môže predsa vstúpiť len Slovenská republika, resp. štát ako administratívny celok. Vaši redaktori sa všemožne snažia, aby nemuseli vysloviť pomenovanie Slovenská republika. Ako môže slovenský športový redaktor povedať, že Česká republika hrá hokejový zápas so Slovenskom? Predsa, ak použije výraz Česká republika, potom musí na druhej strane hovoriť o Slovenskej republike! A ak povie Slovensko, potom musí použiť pomenovanie Česko. Inokedy zasa váš moderátor vo vysielaní Rádia Slovensko vyslovil nasledujúce slová: „Praha, ešte nedávno naše hlavné mesto..." Škoda to tu ďalej rozpisovať, ryba smrdí od hlavy. K zmene príde asi len vtedy, keď z rozhlasu opäť odídete ako v roku 1994, na čele s pani riaditeľkou Zemkovou a programovým riaditeľom Machajom.
S pozdravom, L. Nebus
Iredenta v parlamente
Bola som na zájazde v Budapešti. Okrem nášho sprievodcu sme tam mali ešte aj domáceho budapeštianskeho sprievodcu. Poukazoval nám všelijaké námestia, sochy a parlament. Keď začal hovoriť o parlamente, neprezradil, že je to len kópia anglického parlamentu, ale hneď spustil o „svätej svätoštefanskej korune". Táto koruna, ktorú Maďari vystavujú v parlamente a podstrkujú ju návštevníkom, však nie je svätoštefanská, lebo Štefan I. ju nikdy ani nevidel. Koruna vznikla mnoho desaťročí po smrti Štefana I. Táto koruna sa dá označiť za uhorskú, v nijakom prípade však nie je majetkom Maďarov, tak ako Uhorsko nikdy nebolo Maďarskom. Uhorsko bolo multietnický štát, kde Maďari nikdy nepredstavovali nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva. Koruna teda patrí všetkým národom vtedy žijúcim v Uhorsku. Okrem toho, že Maďari návštevníkom o kráľovskej korune klamú, to že ju vystavujú v parlamente, svedčí o ich nedostatočnej vyspelosti, lebo vyspelé národy svoje historické pamiatky umiestňujú v múzeách. Táto koruna „chodila" kade-tade po svete, veď bola v Rakúsku, Nemecku aj Amerike, potom sa však objavila znovu v Maďarsku. Najprv v múzeu, však odtiaľ ju maďarskí extrémisti pod vedením Orbána dali preniesť do ich parlamentu. Teraz tam slúži ako symbol iredenty.
Táňa Ortová, Nitra
Neohrabanosť a hrubosť
Priznám sa, že ma desí z roka na rok klesajúca úroveň správania sa poslancov slovenského parlamentu. Občas si nahrávam nočné záznamy STV z rokovania NR SR a keď mám čas, pozerám si ich, takže mám aký-taký prehľad. Musím konštatovať, že z roka na rok upadá kultúra prejavu týchto ľudí, ktorí by mali byť výkvetom národa. V drzosti, neohrabanosti a hrubosti vynikajú hlavne zástupcovia opozície, to je môj objektívny dojem, akokoľvek som sa snažila byť nezaujatá. Chvíľami sa mi zdá, že sú tam iba na to, aby robili „bordel", urážali a šírili demagógiu a primitívnu nenávisť proti svojim politickým oponentom. Vypočuť si iný názor, ako je ten ich, im spôsobuje zjavné muky.
Eva Kamenčáková, Prešov
