Foto: Ladislav Lesay

Byť svedomím vlády

S Jozefom Hrdličkom, staronovým predsedom KSS

Pavel Kapusta, Zuzana Makovská

Nedávny riadny zjazd strany s deväťtisícovou členskou základňou zvolil na štvorročné funkčné obdobie na čelo strany staronového predsedu, 31-ročného Jozefa Hrdličku. Ten v roku 2006 po mimoriadnom zjazde komunistov vystriedal v predsedníckom kresle Jozefa Ševca. Podľa J. Hrdličku je východiskom zo súčasnej situácie realistická a dôsledná ľavicová politika, ktorú chcú komunisti striktne presadzovať. Zhovárali sme sa s ním najmä o budúcnosti strany.

Dôveru od spolustraníkov ste dostali najprv bezprostredne po posledných parlamentných voľbách, keď sa strana nedostala do parlamentu. Teraz vás delegáti zjazdu vo funkcii potvrdili. Zdá sa, že KSS stavila na mladého človeka s pomerne bohatými politickými skúsenosťami. Ako to vidíte vy?
Moje prvé zvolenie na mimoriadnom zjazde a aj teraz symbolizuje svojím spôsobom pochopenie členskej základne a delegátov, že politika Komunistickej strany Slovenska sa musí robiť inak, ako sa robila doteraz.

Aká by mala byť nová politika strany?
Na jednej strane to musí byť principiálna komunistická, ľavicová strana, na druhej strane však musí reflektovať zmeny vo vedomí spoločnosti a robiť politiku moderne. KSS je jediným politickým subjektom na Slovensku, ktorý hovorí o hľadaní iného, alternatívneho usporiadania spoločenských pomerov, ako sú tie dnešné, čiže kapitalizmus. Hovoríme o vízii sociálnej spravodlivosti, vízii socializmu. To je to, čo nás odlišuje od ostatných politických strán. Je to náš dlhodobý cieľ nielen tu na Slovensku, táto idea má celosvetový formát.

Ako ste sa v KSS vyrovnali s minulosťou?
Dnešná KSS vznikla v roku 1992 z vôle ľudí, ktorí v pretransformovanej SDĽ nevideli to správne smerovanie. Už vtedy vyjadrovali obavy o naozaj ľavicový charakter tejto strany, čo sa neskôr potvrdilo. Strana analyzovala aj obdobie pred rokom 1989, ktoré nevidíme čierno-bielo. Takzvaný sovietsky model socializmu bol realizovaný v Sovietskom zväze a po roku 1945 aj u nás. V období studenej vojny bol svet rozdelený na dva bloky a vtedajšiemu Československu bola svojím spôsobom vnútená práve sovietska forma socializmu. Čas ukázal, že nebola aplikovateľná na naše podmienky, ale ani na podmienky ďalších krajín východného bloku. Podľa nás zlyhal predovšetkým človek ako taký, pretože nebol pripravený na hľadanie alternatívnej spoločnosti. Dnes by som definoval postoj KSS k minulosti ako k obdobiu, ktoré prinieslo našim občanom mnoho pozitívneho v oblasti sociálneho zabezpečenia. Štát sa staral o svojich občanov, vytváral im dôstojné podmienky na život. Treba povedať, že samotný socializmus bol neprebádanou cestou a robili sa aj mnohé chyby, ktoré nemali šťastný koniec. Tieto nedostatky, ktoré tu boli od vojny až po rok 1990, odsudzujeme. Bolo to neľahké obdobie studenej vojny.

Politickým analytikom pripadá v mnohých prípadoch rétorika vládneho Smeru, najmä jej predsedu, rovnako radikálna ako rétorika KSS. Súhlasíte?
Robertovi Ficovi ako silnej osobnosti so sociálnym cítením sa podarilo dokázať, že na Slovensku existuje nezanedbateľný ľavicový voličský potenciál. Je pravda, že hovorí rétorikou, ktorú máme my komunisti, hovorí o programových víziách, ktoré prezentujeme od obnovenia našej činnosti v roku 1992.

Čo pokladáte za hlavný dôvod toho, že sa KSS nedostala do parlamentu?
Náš problém spočíva v nedostatku mediálneho priestoru na to, aby sme naše názory dostali k občanovi Slovenskej republiky. Mediálna blokáda politiky komunistickej strany, časté prekrúcanie a zosmiešňovanie vystúpení našich predstaviteľov patria medzi objektívne príčiny neúspechu v roku 2006. Hlavné však boli subjektívne príčiny - najmä to, že strana nedokázala robiť politiku tak, aby ju ľudia vnímali ako dôsledne ľavicovú politickú stranu, schopnú prežiť v podmienkach 21. storočia.

Čo to znamená dôsledne ľavicová?
O dôslednej ľavicovosti hovorím v zmysle porovnania s politikou, ktorú dnes presadzuje strana Smer-SD. Musím povedať, že KSS podporuje vládu Roberta Fica vo všetkom, čo robí pre občana. Oceňujeme najmä odklon od neoliberálnych reforiem Dzurindovej vlády. KSS však zároveň chce byť akýmsi svedomím vlády, najmä Smeru, a upozorňovať na každý odklon od plnenia predvolebných sľubov.

Môžete byť konkrétnejší?
Podľa nás by sa napríklad problémy oblasti zdravotníctva nemali obmedzovať len na zrušenie 20-korunových poplatkov u lekára, 50-korunových poplatkov v nemocniciach a poplatkov v lekárňach. Zdravotníckej politike chýba koncepcia. To sa týka aj sociálnej sféry. Pozitívne oceňujeme vianočný príspevok pre dôchodcov, zvýšenie rodičovského príspevku a ďalších sociálnych dávok pre mladé rodiny, aj keď bolo len minimálne. Považujeme to však za nekoncepčné a nedôsledné vo vzťahu k tomu, že ceny za energie, tovary a služby rastú zo dňa na deň. Takisto v ďalších oblastiach spoločenského života chýbajú ucelené koncepcie vývoja.

Občania však kroky vlády oceňujú. Svedčia o tom aj prieskumy verejnej mienky. Ako to vidíte vy?
Myslíme si, že vláda Roberta Fica, predovšetkým samotný premiér veľmi správne pomenúva problémy v spoločnosti a hovorí o ich riešení. Často však ostáva len pri zámeroch. Občanovi síce často chýba ich realizácia, naďalej však dôveruje vláde a jej predsedovi, že ich uskutoční. Nakoniec, koalícia má ešte takmer dva roky pred sebou.

Aké máte vzťahy so Smerom?
Vzťahy v jednotlivých regiónoch sú rôzne. V niektorých okresoch KSS a Smer úzko spolupracujú. Z ústrednej pozície by som to definoval tak, že vzťahy nie sú zlé. Podporujeme všetko to, čo je ľavicové, sociálne, čo pomôže občanom pri zlepšení ich mnohokrát ťažkých životných podmienok. V tom Smer má a vždy bude mať našu podporu, samozrejme, v rámci našich možností. No zároveň sme samostatným politickým subjektom s vlastným programom a víziami.

Keby ste dnes hypoteticky boli na mieste Smeru, na čo by ste sa predovšetkým zamerali?
Neobmedzovali by sme sa iba na čiastočné riešenie problémov spôsobených bývalou vládnou koalíciou, ktorá podobne ako kedysi Turci alebo Tatári zanechali na Slovensku spúšť. Občana sa najviac týkajú rezorty sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva, na ktoré by sme sa zamerali. Hľadali by sme spôsoby získavania veľkých objemov financií do štátneho rozpočtu na zabezpečenie sociálnej politiky. Myslíme si, že bohaté zdroje možno nájsť v tom, čo kedysi patrilo občanom tohto štátu, a to sú strategické podniky. Absolútne väčšinovú majoritu v nich má mať štát. Tento kapitál by sa nemal presúvať za hranice Slovenska.

Ako by ste chceli získať späť podiely štátu v strategických podnikoch? Vyvlastnili by ste ich, ako o tom hovorí Robert Fico?
My by sme o tom nehovorili, my by sme to urobili. No a ďalšia vec, priamo s tým spojená, je veľakrát spomínaný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V tomto prípade musím byť k Smeru kritický. Nie som presvedčený o úprimnom záujme strán vládnej koalície na tom, aby na Slovensku platil takýto zákon. Nemáme sa čoho obávať, za nami nestoja nijakí mecenáši spojení s prvou, druhou alebo nejakou ďalšou privatizáciou.

Vláda podporila myšlienku prijatia eura od 1. 1. 2009. Vaša strana bola za zmenu tohto dátumu. Prečo ste ho chceli zmeniť a aký dosah na slovenských občanov môže mať podľa vás prijatie eura práve v tomto termíne?
Chcem zdôrazniť, že KSS nebola proti prijatiu eura ako takého. Povinnosť jeho prijatia vyplýva z prístupovej zmluvy, ktorú Slovensko podpísalo pri vstupe do Európskej únie. Problém sme mali s termínom, ktorý dohodla vláda Mikuláša Dzurindu. Aj dnes sme presvedčení, že je to príliš skoro. Slovenská ekonomika sa práve stabilizovala, sú isté pozitívne výsledky, dokonca koruna vo vzťahu k doláru rastie rýchlejšie, ako rastie euro vo vzťahu k doláru. Hlavným motívom, prečo sme boli a sme proti prijatiu 1. januára 2009, bolo predovšetkým to, že sa to nepriaznivo dotkne tých najnižších príjmových skupín obyvateľstva. Nejde ani tak o prepočet dôchodkov a miezd našich obyvateľov. Problém je predovšetkým vo zvyšovaní cien tovarov a služieb, ktoré badáme už dnes.

V súčasnosti sme nielen u nás svedkami ohromného úpadku tradičných hodnôt i celej spoločnosti. Ako vidíte budúcnosť Slovenska, Európy, sveta?
Celá ľudská civilizácia sa podľa môjho názoru rúti do akejsi bezodnej jamy a v tom najhoršom variante to môže skončiť naozaj hlbokými globálnymi ekonomickými a ekologickými krízami. To všetko je spôsobené dravým kapitalizmom. Ten nevidí nič iné, len peniaze, umelé vyvolávanie potrieb a ich napĺňanie. Sme presvedčení, že ak ľudstvo chce vôbec pokračovať vo svojej existencii na tejto planéte, musí hľadať ohľaduplnejšie spôsoby života ľudí v ľudskej spoločnosti, aj ohľaduplnejšie správanie sa k ekosystému. To je práve tá alternatíva, ktorú my nazývame socializmus. Cesta k nemu však nie je nikde narysovaná, ľudstvo ju musí hľadať.

Predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička sa narodil 29. júla 1977 v Žiline. V roku 2000 skončil štúdium na banskobystrickej Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela, odbor filozofia a história. V roku 2002 obhájil rigoróznu prácu z histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Po absolvovaní základnej vojenskej služby začal v roku 2001 pracovať ako historik v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Vo volebnom období 2002-2006 ho zvolili za poslanca NR SR, bol členom Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Na mimoriadnom povolebnom zjazde KSS 25. novembra 2006 v Bratislave sa stal predsedom strany. Na riadnom VI. zjazde KSS 6. septembra 2008 v Prešove ho v tajných voľbách opätovne zvolili do rovnakej funkcie. Je ženatý, má dve deti, žije v Trenčíne.