Made in CS
Erika Lehotszká
Myšlienka predávať slovenské, ale aj české výrobky do zahraničia pod značkou Made in Czechoslovakia je scestná, podobne ako zástava bývalého československého štátu, ktorá veje nad Hradčanmi.
Od čias tatíčka Masaryka znamenala táto značka v Prahe i v zahraničí len Czech, či sa už vývozný artikel ako zbrane vyrobené v Dubnici nad Váhom alebo olejniny zo Žitného ostrova vyvážali na Blízky východ alebo do Afriky.
Okrem toho, Czechoslovakia na mape Európy už nie je - existuje iba v hlavách zadubených čechoslovakistov vrátane niektorých historikov SAV, čo nemôže byť pre politický a ekonomický vývoj Slovenska smerodajné.
A už vôbec nie užitočné po dvadsiatich rokoch existencie Slovenskej republiky ako samostatného, aj keď ešte stále nie štátu, na ktorý sú všetci jeho občania hrdí.
Vracať sa k starým prežitým značkám je ako obúvanie sa do starých obdratých topánok, čo vyšli z módy. Tu nepomôže ani argumentácia, že tie topánky boli od Baťu.
Alebo sa máme vracať do ešte vzdialenejšej minulosti a po dohode s Rakúšanmi a Maďarmi predávať autá, prípadne lode z Komárna pod značkou Made in Austro-Hungarian Empire?
Možno vážne pochybovať, že ktosi vyčíslil ekonomický profit z podobného nápadu vrátiť sa k značke zaniknutého štátu.
Aj keď medzinárodný obchod a vietor globálneho trhu nepozná pojmy ako národná hrdosť a národné sebavedomie a pozná len kategóriu zisku, predsa je len marketing postavený na donedávna osvedčených značkách v súčasnosti málo presvedčivý, najmä ak je na sušičoch na vlasy rýdzo nemeckej značky Grundig doplňujúci nápis Made in China.
Pokiaľ ide o kvalitu automobilového priemyslu, strojárskych, elektrotechnických a iných komodít vyrobených pod značkou Made in Slovakia, nemusíme mať komplexy menejcennosti, skôr naopak.
A nemusíme sa chváliť cudzím perím, pod cudzou značkou, ktorá nám neprinesie nič navyše, ak sa nepresadíme na svetovom kolbišti sami, vlastnou kvalitnou prácou. Presne toto by si mala uvedomiť aj slovenská vláda a nedať sa pomýliť kohosi nemúdrymi nápadmi.
