Foto: TASR/AP

Lov na pešiakov

Martin Dugas

Srbsko si tento mesiac pripomenie 15 rokov od začiatku barbarského bombardovania vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky vzdušnými silami členských krajín NATO. 

Pri pustošivých náletoch, vedených pod cynickým označením operácia Milosrdný anjel, našlo smrť najmenej 2 500 civilistov vrátane 90 detí a zranenia utrpelo približne 12 500 ľudí.

Počet obetí nezahŕňa mŕtvych, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb spôsobených  muníciou s obsahom ochudobneného uránu. 

Pripomeňme, že rozhodnutie o bombardovaní padlo prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a lídri Západu túto svoju drzosť povýšili na akt mierovej pomoci, eufemisticky hovoriac o „novom strategickom koncepte NATO".

Dnes s rovnakou drzosťou hovoria o možnosti vstupu Srbska do tohto agresívneho paktu, vmietajúc tak pľuvanec do tvárí tisícok pozostalých obetí a dodnes žijúcich zranených, neraz nadosmrti dokaličených Balkáncov. 

Tak, ako vtedy mali ich bombardéry v hľadáčiku srbské mestá a dediny, továrne a nemocnice, majú dnes ich ideologickí prospektori v hľadáčiku nových členov NATO celé krajiny - okrem Srbska aj Čiernu Horu, Macedónsko a Bosnu a Hercegovinu.

Vstup týchto krajín nestabilného regiónu pritom skutočne nie je v záujme ich obyvateľov, ani Európy vrátane Slovenska. Vynára sa otázka: Je priberanie nových členov zber alebo výber?

Za robením drahôt, oficiálne vyjadrenými požiadavkami na spĺňanie rôznych kritérií, sa v skutočnosti skrýva priam lov na nových členov. Hoci formálne tu má rovnaký hlas Luxembursko ako USA, v reáli ide o prísne hierarchizované spoločenstvo so svojimi generálmi i pešiakmi, a o tých zrejme ide.

Najnovším prírastkom sa ešte v roku 2009 stalo Chorvátsko a Albánsko, potom sa hovorilo o Gruzínsku a - hoci to dnes znie absurdne - aj o Ukrajine. Kremeľ však takýto postup bývalých sovietskych republík nekompromisne zastavil.

„Rusko to nedovolí," vyhlásil bývalý prezident Dmitrij Medvedev a svoje tvrdenie podčiarkol pamätným výrokom: „Ak sa to stane, Rusko prestáva žartovať. Toto by si mal každý uvedomiť."

A tak sa vyplašení verbovači stiahli na Balkán, kde dnes svetový policajt hľadá budúcich pešiakov. Šéfov NATO pritom vôbec netrápi, že ide o región, ktorý pred poldruha desaťročím sami devastovali.

„Bol to zločin proti jednej krajine a národu," povedal bývalý srbský prezident Boris Tadič. Teraz má byť do zločinu namočený celý región. Srbsko je prvé, ktoré má morálne právo i povinnosť sa takýmto snahám vzoprieť.

Fotografia:
Kosovskí Srbi nesú transparent s nápisom Sloboda alebo smrť počas zhromaždenia v etnicky rozdelenom meste Kosovská Mitrovica, ktoré má prevahu Srbov, pri príležitosti 11. výročia začiatku bombardovania bývalej Juhoslávie vojskami NATO v roku 1999.