Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

IVOvi točili nakrivo

Milan Prospešný

Ten príbeh určite poznáte: išiel IVO po pivo, točili mu nakrivo, veľa piva mali, samú penu dali. Piva je naozaj dosť, 740 strán Súhrnnej správy o stave spoločnosti. 

IVO a jeho ľudia zistili kľúčové posolstvo - Slovensko mohlo za uplynulý rok dokázať viac, čo hneď aj podopreli konkrétnymi faktmi: „Zatiaľ sa nedá konštatovať, že postupy vládnej koalície už prekročili únosný prah a blížia sa ku kritickému bodu, odkiaľ by viedla cesta k neliberálnej demokracii."

Čítate dobre - postupy koalície únosný prah neprekročili, Slovensko zastalo pred prahom a ani sa nepribližuje k dverám s nápisom Neliberálna demokracia. Mohlo, ale nedokázalo viac - je naďalej liberálne demokratické.

Naozaj, zatiaľ sú tu iba tendencie k mytologizácii dejín, z ktorej namiesto vlastenectva vytŕča nacionalizmus. Zatiaľ sú tu len pokusy obmedziť slobodu združovania a pôsobenia mimovládok, iba neurčité „zásahy do slobody podnikania a vlastníctva", iba sklony „nasadiť náhubok" slobodným médiám.

Reformy sa nezrušili, objavili sa iba nekvalifikované zásahy do kľúčových reforiem a výroky (teda nie skutky) považujúce občanov maďarskej národnosti za akýchsi „druhoradých". Nuž čo, viac Slovensko nedokázalo a v mnohom nás naozaj iní predbehli, napríklad v organizovaní národných gárd.

A čo zistil IVO cestou na pivo o občanoch SR? O tých obyčajných ľuďoch, nečlenoch mimovládok. Nepodnikajú a nič nevlastnia, a už vôbec nie slobodné médiá. IVO, ktorému točili nakrivo, sa tým priveľmi netrápi.

Jedna IVOva pani, začínajúca sa na Gy, usilovala sa v jednej zo slobodných televízii spochybniť 45-percentnú dôveru najsilnejšej strany. Bohorovne tvrdila, že to je iba výskum voličov a z celkového počtu obyvateľstva to nie je viac ako tretina.

Ani sa nezapýrila. Ja a moja manželka patríme napríklad medzi 45-percentnú masu, ale našich päť ešte nevoliacich detí je podľa pani Gy zaiste na strane opozície!

Je možné, že niektorí z viacerých autorov a autoriek predsa len zistili aj niečo zarážajúce a položili si otázku: čo je toto za národ, keď jeho jednoduchí príslušníci sú šťastní, ak nemusia nosiť do ambulancií a chudobných lekární Pribinove obrázky? 

Alebo že im nekolú oči nesystémové a reformu „nekvalifikovane zasahujúce" vianočné prilepšenia k dôchodkom? A to ešte Slovensko nedokázalo to, čo mohlo!

Ak naše dejiny prestaneme mytologizovať a pozrieme sa späť očami vlasteneckými a nie nacionalistickými, ľahko zistíme, že na našom území už tak bolo - v časoch liberálnej uhorskej demokracie do uhorského politického národa patrili len tí z vrchných poschodí, čo nemuseli platiť dane - v Uhorsku to bolo tak. A čo tí dole, misera plebs contribuens - úbohý, dane platiaci ľud?

Tí držali hubu a krok. A neplietli sa do slobody podnikania a vlastníctva, ani si nepomysleli „nasadiť náhubok" slobodným médiám! To boli časy! 

Stav spoločnosti na nezaplatenie, IVO ešte nebol, a ak by bol, nemusel by vypisovať podružné správy a zaonačovať veci penou, veď nehrozilo ani len pomyslenie na prekročenie prahu k „neliberálnej demokracii".

A skutočne, Slováci okrem toho, že čušali, mytologizovali si občas vlastné dejiny, a až tak veľmi z nich vytŕčal nacionalizmus, že ho vtedajší žandári schladzovali dávkami z pušiek. A jedinú ich mimovládnu organizáciu im jednoducho zatrhli.

Ale... naozaj, kam sme sa to v našom úsilí „nasadiť náhubok", nie priamo slobodným médiám, ale slobodne píšucim osobnostiam s cudzím nádychom dostali? Netrčí z nás oná kritizovaná burina vulgárneho politikárčenia či nebodaj nacionalizmu? Nezašli sme priďaleko? Neodkláňame sa od liberálnej demokracie? Neprekračujeme prah?

Božeuchovaj! A ráč dať, aby aj nabudúce, keď pôjde IVO po pivo - a prečo by za cudzie peniaze nešiel? - točili mu nakrivo. Veď čo by nám potom vháňalo slzy od smiechu do očí?