Pondelok 22. júl 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Foto: SITAFoto: SITA

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Máte slovo

Ach, tá Bratislava!
Asi po desiatich rokoch som bola opäť v Bratislave. Aké však bolo moje sklamanie! Už to nebola tá Bratislava, ktorú som obdivovala a milovala. Moje obľúbené mesto sa akosi „zbastardilo". Uvedomila som si, že toto nie je hlavné mesto, na ktoré by sme my občania Slovenska mohli byť hrdí. Je načase začať stavať nové hlavné mesto Slovenska. Niežeby nepokračovala výstavba Bratislavy. To áno, ale mentalita ľudí a tá spotvorená reč, tie nie sú naše, slovenské. Názory ľudí, to je priam hrôza! Veď ľudia v Bratislave veria viac bulváru ako Svätému písmu. Najlepšie by bolo vystavať nové hlavné mesto na strednom Slovensku, napríklad spojením miest Banská Bystrica a Zvolen. Slovensko potrebuje skutočne slovenské hlavné mesto.

Táňa Ortová, Nitra

Spomienka
Pri príležitosti 69. výročia vzniku prvej Slovenskej republiky si spomíname na nášho prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisa. Aj keď vedel, že o hodinu zomrie, nemyslel na seba, ale na Boha a národ. Jeho spovedník sa sám zúčastnil na poslednej omši a jemu odovzdal odkaz pre národ. Tu je list Dr. Tisa slovenskému národu z 18. 4. 1947, ktorý sa doteraz len málo citoval: „V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady: Za Boha a národ, vždy a všade v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale doslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon on stvoril a do národa každému príslušníkovi vštepil. Tomuto zákonu slúžil som celý môj život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musíme nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale i v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť. Ako prosím od vás, aby ste si vo svojich modlitbách spomínali na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť všemohúceho Boha, aby národu slovenskému v jeho životnej borbe za Boha a národ žehnal, aby národ slovenský bol vždy verným a oddaným synom cirkvi Kristovej. Svornosť národa nech je pokrstená mojou obetou. Písané pred smrťou 18. 4. 1947 o tretej hodine."
Rozsudok nad prezidentom vyniesli 5. 4. 1947.

Jozef Leffler, Cífer

Tabu
Je prvá Slovenská republika z rokov 1939 - 1945 súčasťou našich dejín? Bol vznik prvej SR v roku 1939 legitímny a v rámci zákonov vtedajšej ČSR v súlade s právom? Abdikoval prezident ČSR Beneš z funkcie prezidenta po Mníchove roku 1938? Keďže sa ČSR vraj mala po 2. svetovej vojne obnoviť v predmníchovských hraniciach, patrila do prvej ČSR aj Podkarpatská Rus? Na všetky tieto otázky jestvuje kladná odpoveď. Hovoriť však o načrtnutých témach je dnes tabu. Skúsme sa začítať do Mináčových Návratov k prevratu, kde píše: „Voľba, pred ktorou stál Jozef Tiso v Berlíne, bola krutá a hraničná: buď, alebo... Ozaj, čo by bolo zo Slovákov rozdaných Maďarom a Poliakom?" Krvácajúca hranica od Jozefa Kirschbauma poukazuje na kruté skúsenosti našincov na odstúpených územiach. Ešte pár dní pred oslobodením Košíc naši milí susedia, vždy akísi nadľudia, vešali Slovákov na stromoch a kandelábroch Hlavnej ulice. Sergej Chelemendik ešte ako novinár a spisovateľ sľuboval zaujímavé témy aj o Slovenskej republike 1939-1945. Teraz je poslancom NR SR a ani on o takej téme už asi nechce, alebo nesmie písať.

Štefan Hradiský, Spišská Nová Ves

Nedajú a nedajú pokoj!
Pozerala som v TV Tému dňa s pani Belousovovou a pánom Bószom. Namiesto dialógu to boli len dva monológy, pretože každý z nich hovoril o niečom inom. Pochopila som len toľko, že pán je príslušníkom našich maďarónov, lebo sa stále oháňal akýmsi občianstvom. Slovensko je založené na občianskom princípe, ale maďaróni chcú z neho vytrhnúť južné Slovensko. Súčasne žiadajú biskupa nie na kresťanskom, ale na maďarskom princípe. V klamstvách a intrigách tento národ nemá vo svete páru. Dokedy budeme počúvať tie ich hlúposti? Hranice sú otvorené, každý môže ísť žiť tam, kam ho srdce ťahá. My ich tu nedržíme. A tvrdiť takú hlúposť, že my na Slovensku asimilujeme Maďarov! Keď robili sčítanie ľudu Maďari, tak všetkých Rómov a Židov zapísali ako Maďarov, lebo oni židovskú národnosť neuznávali. Keď sa potom štatistika robila na Slovensku, samozrejme, bolo o toľko Maďarov menej, lebo Židia a niektorí Rómovia sa hlásili k svojej národnosti. Škoda však vyvracať tieto klamstvá, lebo zasa vymyslia iné. Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.

Kveta Rubešová, Nitra

Prestávam rozumieť
Som rada, že v SR vychádza taký pronárodne a prosociálne orientovaný časopis, ako je Extra plus. Podporujem pronárodnú (?) a prosociálnu politiku súčasnej vlády, najmä strany Smer. Niektoré kroky vlády však vo mne vyvolávajú dilemu - je naozaj dôsledná vo svojich predsavzatiach, či niekedy koná opačne? Stiahla síce vojakov z Iraku, ale z Afganistanu nie. Ak je vláda taká prosociálna, prečo chce silou-mocou zaviesť euro? Tešia sa len boháči, ostatní si myslia, že z biednych urobí ešte biednejších. Zasa sa, tak ako pri vstupe do NATO, rozhoduje o nás bez nás. Zaujímalo by ma aj to, aký má vláda postoj k záujmom kanadskej spoločnosti, ktorá chce u nás ťažiť urán. Nám občanom nemá kto vysvetliť niektoré veci. Niečo také, ako hodina otázok v parlamente, by sa zišlo aj nám občanom. Poslanci medzi nás nechodia, politických debát je v televízii a rádiách ako šafranu a keď, tak krátkych. Priame televízne prenosy z rokovaní parlamentu sú len snom.

Blažena Žákovicová, Moravské Lieskové

Slizký a Ťululum
Ak je niečo na Slovensku zvrhlé, drzé, chrapúnske, arogantné, klamárske a intrigánske, tak je to určite Pavol Csáky alias Slizký. To hádam ani nie je človek, to je len hrča nenávisti voči Slovákom. Človek ako on, trpiaci komplexom menejcennosti, by nemal pôsobiť v politike. Je mi ľúto aj našich maďarských spoluobčanov, že nemajú medzi sebou vhodnejšiu osobu, ktorá by reprezentovala ich menšinu na Slovensku. V porovnaní so Slizkým, ako ho ľudia nazývajú, je zmija či kobra ušľachtilý a mierumilovný tvor. A ešte viac ma udivuje, že zástupcovia EÚ sa od takýchto zvrhlíkov dajú vodiť za nos a týmto postihnutým úbožiakom veria všetky tie ich výmysly a klamstvá. A tak si vravím: Čo je za tým? Nevidia, že v Budapešti už zakvasili na ďalšiu vojnu, možno 3. svetovú? A Slizkého komplic, prezývaný Ťululum, okrem toho, že to v hlave nemá v poriadku, je ešte aj zajakavý. Je to však rovnaký zloduch. Takí ľudia ako Slizký a Ťululum sú pre Budapešť najvhodnejší experti na podnecovanie nepokojov v cudzej krajine a na spriadanie intríg voči susedom. Ak by totiž zámer Maďarom nevyšiel, vyhlásia ich za nepríčetných, aby Budapešť vyšla z incidentu čistá ako ľalia.

Ján Mašlon, Nitra

Maďari a dejiny
V poslednom čase sa často hovorí o tom, že by sa mali napísať spoločné dejiny Maďarov a Slovákov. To by však Maďari museli priznať, že klamú od prvého dňa, čo prišli do Panónie. Vo svojich dejinách zatajujú, že keď sem vtiahli, jestvovali tu už silné kniežactvá, kultúra i kresťanstvo, ktoré museli Maďari stáročia dobiehať. Ich jedinou prednosťou bola ich ázijská dravosť a bojovnosť, s ktorou mali problémy Nemci, Francúzi, Taliani, Rumuni, ale najmä Slovania, medzi ktorých sa vklinili. Postupom času sa spolčovali aj s domácimi kniežatami. Napríklad k moci kráľovi Štefanovi pomohli slovenské kniežatá Hunt a Poznan, ktorí porazili Štefanovho nepriateľa Koppaňa. Je samozrejmé, že maďarské dejiny sú písané tak, aby oslavovali maďarských kráľov a nehovoria o tom, ako sa navzájom vyvražďovali, až kým nenastúpili Habsburgovci. Je smutné, keď v relácii na STV2 náš „historik" vyhlási, že Maďari majú bohatšiu históriu ako Slováci. Médiá poskytujú priestor spochybňovaniu Svätopluka, Mojmíra, Pribinu či Rastislava. Na druhej strane poslanec NR SR za KDH Pavol Minárik žiada, aby Slováci oslavovali sv. Štefana, uhorského kráľa, ktorý neurobil pre Slovensko nič. Často sa zamýšľam nad tým, aký silný a početný musel byť náš národ pred tisíc rokmi, keď aj napriek 900-ročnému krutému útlaku sme ešte stále tu.

Váš 86-ročný čitateľ zo Šurian

O čo ide SMK?
Zaregistroval som pohoršenie pána Slizkého nad rozhodnutím Vatikánu o vzniku nových diecéz na Slovensku. Erža z toho bola dokonca šokovaná. Nechápem tých esemkáčov, stále sa oháňajú občianskym pricípom, a pritom im nestačí biskup dokonale ovládajúci maďarský jazyk - žiadajú biskupa na etnickom princípe. Načo potrebujú biskupa, ktorý by bol príslušníkom maďarského etnika? Na to, aby im pomáhal v protislovenskej propagande, či dokonca intrigovaní proti Slovensku a Slovákom? Pokiaľ ide o katolíkov, resp. kresťanov vôbec, hlásiacich sa k maďarskej národnosti, je tu ešte jeden problém. V obciach a mestách, kde žije maďarské etnikum, si stavajú a uctievajú pohanské sochy. Z histórie vieme, že Ugori, predkovia Maďarov, boli pohania a uctievali rôzne zvieratá a balvany. Poviete si, že to bola minulosť. Nie je, pretože aj dnes Maďari stavajú a uctievajú sochy pohanského turula. Tieto sochy často stoja vedľa kostolov. Ctitelia pohanských modiel nepotrebujú katolíckeho biskupa, ba ani kňazov, tí potrebujú šamanov. A všimnime si ešte jednu zaujímavosť: pán Slizký a jeho súkmeňovci požadujúci katolíckeho biskupa, chodia odhaľovať sochy vrahom, zlodejom, násilníkom a podpaľačom kostolov a kláštorov, ako boli napríklad bratovrah Atilla či Vérbulcsú, čiže krvavý Bulču. Oslavovanie a uctievanie takýchto zloduchov nemá nič spoločné s kresťanstvom. Čo teda vedie kroky SMK? Jednoznačne maďarský šovinizmus.

P. Dretar, Nitra

Tanec okolo tlačového zákona
V jednom z tohtoročných poludňajších vysielaní Slovenského rozhlasu v relácii Z prvej ruky som si vypočul dialóg žurnalistov Füleho a Štulajtera za výdatnej a usilovnej spolupráce moderátora Hrabka. V tejto jednostrannej diskusii som zaregistroval katastrofické scenáre, falošné predpovede a ničím nepodložené argumentácie. Verejnoprávna inštitúcia má v plnej miere zohľadňovať vyvážené pohľady na veci verejné. Tu však absentovali zástupcovia predkladateľov tejto normy, chýbala odborná oponentúra. Nuž, boli vybraní tí najpovolanejší, zastupujúci ani nie 35 percent občanov tejto republiky. Šírenie jednostranných pohľadov do éteru verejnoprávnou inštitúciou sa vymyká z rámca právnej demokracie. Do tohto neprávneho prostredia treba vstúpiť kompetentnými opatreniami. Zopakujem argumenty účastníkov tejto samodiskusnej relácie:
1. Očakáva sa spŕška žalobných podaní na súdy, ktoré budú obsahovať nárok na ochranu, či už fyzických, alebo právnických osôb poškodených nepravdivými údajmi v dennej tlači.
2. Nebude stačiť priestor na stránkach denníkov na zverejnenie ospravedlnení alebo iných článkov, týkajúcich sa poškodenia osôb a inštitúcií vyplývajúcich zo súdnych podaní.
3. Súdy vraj budú zahltené týmito podaniami a nebudú schopné zvládnuť očakávanú zvýšenú agendu.
Nuž, páni zástancovia tlače, situácia z vášho scenára nastane len vtedy, keď budú vaše perá aj naďalej vrhať do tejto spoločnosti vymyslené obviňovanie, nactiutŕhanie a osočovanie. Nie je nijaké umenie napísať spŕšku poloprávd a neprávd. Umením by bolo vytvoriť pár rozumných statí vypovedajúcich o hĺbke myslenia, cite a láske, ktoré by vnášali do našej spoločnosti vzájomnú úctu, rešpekt, vážnosť, porozumenie a hrdosť.

Vojtech Malík, Piešťany