Foto: archív

Učiteľ viery

Na konkláve v roku 2005 bol František najväčším rivalom Benedikta XVI.

Gabriela Pastvová

Pápež z konca sveta, kardinál chudobných, muž modlitby - to je len časť prívlastkov prvého jezuitského pápeža, ktorý aj rok po nástupe na svätopeterský stolec stále prekvapuje svet svojimi činmi.

Vytrvalo odmieta luxus, ale výnimočným sa stal najmä kritikou cirkvi a jej hodnostárov. Jeho skromnosť a ľudskosť sa vrýva do sŕdc veriacich i ateistov a hovorí sa, že práve pápež František navráti cirkev späť k ľuďom.

Kardinál chudobných
Korene prvého latinskoamerického pápeža siahajú do talianskeho Piemontu, odkiaľ pochádzajú obaja jeho rodičia. Jorge Mario Bergoglio prišiel na svet 17. decembra 1936 v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires.

Ako dieťa bol veľmi neposledný a nič nenasvedčovalo tomu, že svoj život zasvätí Bohu. Vyštudoval chémiu, pri práci laboratórneho technika však dlho nevydržal.

Neskôr sa živil najmä ako učiteľ literatúry a psychológie, no privyrábal si aj ako upratovač či vyhadzovač v nočnom bare.

Ako 21-ročný vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto a o rok neskôr sa pridal k jezuitom. Za kňaza ho vysvätili 13. decembra 1969 a povráva sa, že za rozhodnutím stať sa božím služobníkom stojí nenaplnená detská láska.

Po vysviacke naďalej pôsobil na univerzite a veľkú pozornosť venoval mladým ľuďom a chudobným. Nebál sa vysloviť kritiku argentínskej vláde, ktorá sa podľa neho nesnažila zlepšiť sociálnu situáciu obyvateľov, a horlivo sa angažoval aj proti legalizácii homosexuálnych manželstiev v Argentíne. 

Slávnym sa stalo jeho tvrdenie, že adopcie homosexuálmi diskriminujú práva dieťaťa.

Rok 1992 bol kľúčovým v Bergogliovom živote: pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires. Jeho popularita u ľudí prudko stúpla, za čo vďačil svojej skromnej a veselej povahe. 

O deväť rokov neskôr získal titul kardinála a hoci si mohol užívať luxus plynúci z jeho postavenia, ostal žiť v malom byte, sám si varil a jazdil verejnou hromadnou dopravou. „Môj ľud je chudobný a ja som jedným z nich," odôvodňoval svoje rozhodnutie.

Už ako kardinál sa kriticky vyjadroval k obrazu súčasnej cirkvi. Vyhlásil, že je uzavretá a preto duchovne slabá. Kňazov, ktorí odmietali krstiť deti slobodných matiek, označil za pokrytcov upierajúcich božiemu ľudu spásu.

Neodsudzoval ani ľudí nakazených vírusom HIV a často ich navštevoval v hospicoch, pričom im podľa Ježišovho vzoru umyl a pobozkal nohy.

Habemus papam
Kardinál Bergoglio bol vážnym kandidátom na pápeža už v roku 2005. Po abdikácii pápeža Benedikta XVI. vo februári 2013 ho však pre vysoký vek favorizoval len málokto. 

Voľba pápeža prebehla v rekordne krátkom čase a 13. marca 2013 svet spoznal 266. hlavu rímskokatolíckej cirkvi. Stal sa ňou práve Bergoglio, ktorý prijal meno podľa zakladateľa chudobného rádu františkánov - Františka z Assisi.

Nový pápež ostal verný starým zásadám a hneď po nástupe na svätopeterský stolec vymenil rozľahlý pápežský apartmán za skromný dvojizbový byt vo vatikánskom penzióne, čím porušil dlhoročnú tradíciu. 

Ďalšou tradíciou, ktorú obišiel, bolo vyplácanie finančných bonusov vatikánskym zamestnancom pri zvolení nového pápeža.

Namiesto toho odsúhlasil na almužny pre chudobných dvakrát toľko peňazí ako jeho predchodcovia. Neustále navštevuje väzňov, chorých a chudobných a slúži pre nich omše. 

Príslušníci švajčiarskej gardy priznali, že sa často prezlieka za bežného kňaza a po boku arcibiskupa Krajewskieho v noci pomáha hladujúcim bezdomovcom.

Po rokoch má svet pápeža, ktorý sa nebojí vyjadriť ostrú kritiku ani samotnej cirkvi pripomínajúc, že má byť chudobná a pre chudobných. 

Viackrát naznačil, že cirkevní hodnostári majú chybné priority a viac by sa mali sústrediť na bežného človeka ako na ceremónie a život za múrmi kláštorov.

„Dávam radšej prednosť cirkvi, ktorá je na uliciach potlačená, poranená a špinavá, než cirkvi, ktorá je nezdravo uväznená a lipne na svojej bezpečnosti," pripomenula hlava rímskokatolíckej cirkvi v jednom zo svojich prejavov.