Foto: TASR/ Svetozár Písecký

Krása pod povrchom

Dobšinská ľadová jaskyňa sa ako prvá v Európe pýšila elektrickým osvetlením

Dana Madarová

Hovorí sa, že územie nášho malého Slovenska zdobia všetky prírodné krásy - jazerá, rieky, lúky, lesy aj veľhory. Nezabudnuteľné zážitky a prehliadku originálnych umeleckých diel, aké vie vytvoriť len matka príroda, sa však nenúkajú iba na jeho povrchu.

Záujem dobrodruhov už oddávna vzbudzujú aj magické tajomstvá nášho podzemia, ktoré dnes my - tí menej odvážni - obdivujeme v chodbách už sprístupnených jaskýň. Kým niektoré krajiny môžu o týchto tajuplných krásach iba snívať, naše územie je nimi doslova posiate.

Ako hovoria speleológovia, každá z nich je iná a každá má niečo do seba. V jednom sa však zhodujú, a to vo výnimočnosti Dobšinskej ľadovej jaskyne v Národnom parku Slovenský raj.

Celosvetovú pozornosť si vyslúžila nielen svojím objemom ľadu 110 132 kubických metrov, čo ju radí medzi najväčšie ľadové jaskyne na svete, ale aj svojou polohou mimo alpskej vysokohorskej oblasti.

Spomedzi svetoznámych ľadových jaskýň je práve Dobšinská najnižšie položená - jej zaľadnenie už tisícročia pretrváva vo výške iba 920 až 950 metrov nad morom.

Pod bodom mrazu
Na vzniku priestorov našej najvýznamnejšej ľadovej jaskyne neďaleko mesta Dobšiná sa rovnako ako v prípade iných jaskýň už od pradávnych čias podieľali podzemné vody. 

Nie každá jaskyňa sa však môže pochváliť prekrásnou výzdobou v podobe ľadopádov, ľadových stalagmitov, záclon či stĺpov. Čo teda umožnilo jej zaľadnenie?

Priestory jaskyne od vstupného otvoru, odjakživa známeho pod názvom „ľadová diera", postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou spôsobuje v zime klesanie studeného vzduchu, a teda aj podchladenie priestorov.

V letnom období sa zase teplejší vzduch s nižšou hmotnosťou nemá šancu dostať do jaskynných priestorov, vďaka čomu sa tu priemerná teplota počas celého roka udržala pod hodnotou nula stupňov Celzia.

Vode, ktorá do jaskyne presakovala z povrchu zeme, tak nič nebránilo v tom, aby zamrzla a vytvorila ľadovú výplň. Odhaduje sa, že tento režim výmeny vzduchu v Dobšinskej ľadovej trvá približne 5-tisíc až 7 500 rokov.

V roku 1870 ako prvý ľadovú krásu jaskyne v Spišsko-gemerskom krase zazrel banský inžinier Eugen Ruffínyi. Traduje sa, že pri vstupe do objaveného vchodu párkrát vystrelil z brokovnice, vraj v presvedčení a strachu, že v jaskyni žije obrovský šarkan s niekoľkými hlavami.

Namiesto neho Ruffínyi v podzemí objavil magické ľadové priestory, v súčasnosti známe pod názvami Veľká a Malá sieň, Ruffínyiho koridor, Prízemie, ale aj nezaľadnenú Kvapľovú a Bielu sieň, Suchý dóm, Kvapľovú pivnicu či Peklo.

Už jeden rok po objavení bola jaskyňa sprístupnená pre verejnosť, v roku 1887 v nej zaviedli elektrické osvetlenie, čo jej vynieslo titul prvej elektricky osvetlenej jaskyne v Európe, ako aj jednej z prvých vo svete.

Stotisícová návštevnosť
Prvenstvo patrí Dobšinskej ľadovej jaskyni aj v návštevnosti - je totiž najnavštevovanejším miestom v Slovenskom raji, ako aj jednou z najpopulárnejších jaskýň u nás. 

Do niektorých z nich, len tak pre zaujímavosť - na Slovensku je sprístupnených dovedna tucet jaskýň, vraj za celú sezónu nepríde toľko návštevníkov ako do Dobšinskej za jeden deň.

Jej prehliadkovú trasu, ktorá predstavuje 475 metrov z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 metrov, absolvuje každoročne približne 60- až 100-tisíc turistov, počas bývalého režimu to vraj nikdy nebolo menej ako 125-tisíc. 

Už takmer 150 rokov ich neodrádza ani pomerne nízka teplota v podzemí, ktorá sa v zaľadnených častiach pohybuje v rozpätí mínus 3,9 až 0,2 stupňa Celzia, v nezaľadnených od 0,8 až 3,5 stupňa.

Niekdajší návštevníci jaskyne, ktorej hlavnú časť tvorí obrovská dutina klesajúca od ľadovej diery až do hĺbky 70 metrov, si vychutnávali minimálne o jednu zábavnú atrakciu viac. 

Až do roku 1946 tu totiž bolo po celý rok povolené korčuľovanie, jej priestory využíval dokonca aj slávny slovenský krasokorčuliar Karol Divín na profesionálne tréningy.

Milovníci korčuľovania mali k dispozícii ľadovú plochu s rozlohou 1 650 metrov štvorcových, tí odvážnejší sa spúšťali aj z ľadového svahu v jej okolí. 

Hoci dnes sa v Dobšinskej ľadovej už nekorčuľuje, jej priestory zapĺňajú húfy zvedavcov pociťujúcich zimomriavky nielen z mínusových teplôt, ale aj originálnej krásy z dielne matky prírody.