Foto: archív
Hlas storočia
Poškodený ušný bubienok nezabránil Frankovi Sinatrovi v speváckej kariére
Gabriela Pastvová
Jeho spev dokázal vyvolať celú škálu pocitov a navodiť čarovnú atmosféru nočného veľkomesta. Muži sa naňho chceli podobať a ženy verili, že spieva len pre ne.
Kariéra Franka Sinatru trvala bezmála 60 rokov. Preslávil sa najmä spevom, ale bol tiež hercom, milovníkom žien a symbolom elegancie.
Niekoľkokrát padol na dno, bojoval s alkoholom a depresiami, no vždy sa mu podarilo vrátiť na výslnie a jeho popularitu neovplyvnili ani škandály či údajné styky s mafiou.
Aj po niekoľkých desaťročiach si ľudia po celom svete s obľubou spievajú nesmrteľné hity My Way, New York, New York či Summer Wind.
Turbulentné začiatky
Spúšťačom Sinatrovej túžby po speváckej kariére bola návšteva koncertu Binga Crosbyho. Napriek poškodenému ušnému bubienku, ktorý mu zabránil vo výkone vojenskej služby, disponoval výborným hudobným sluchom.
Spočiatku sa však musel uspokojiť len s účinkovaním v školskom zbore či príležitostnými vystúpeniami na večierkoch a živila ho najmä práca športového redaktora.
Prvé väčšie úspechy zožal ako člen skupiny Hoboken Four a neskôr v orchestri Harryho Jamesa či Tommyho Dorseyho. Frank však túžil po sólovej kariére a v roku 1943 sa definitívne osamostatnil. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prvý veľký hit All Or Nothing At All.
Netrvalo dlho a Sinatra sa stal miláčikom publika a idolom žien. Neušiel ani pozornosti Hollywoodu, ktorý z neho urobil hviezdu strieborného plátna.
V roku 1944 získal Oscara za titulnú pieseň k filmu The House I Live In a o deväť rokov neskôr si prevzal Oscara za vedľajšiu rolu vo vojnovej dráme From Here to Eternity.
Päťdesiate roky priniesli okrem hitov I've Got You Under My Skin či Come Fly With Me aj nástup rokenrolu a nový idol - Elvisa Presleyho.
Sinatrova popularita klesla, on však naďalej zostával verný swingu a o rokenrole sa vyjadroval ako o najbrutálnejšej a najodpornejšej forme hudby, akú kedy počul. Napriek tomu, že svoj názor nikdy nezmenil, s Presleym sa nakoniec predsa len spriatelil.
Éra večných hitov
V šesťdesiatych rokoch sa Sinatrovi podarilo chytiť druhý dych. Výrazne mu pomohlo účinkovanie v mnohých filmoch a pravidelné vystupovanie v Las Vegas.
Angažoval sa v boji proti rasovej segregácii, založil vlastnú produkčnú spoločnosť Reprise Records a práve v tomto období vznikol aj jeho nesmrteľný hit - pesnička My Way.
Text napísal Paul Anka a skladba o starom mužovi, ktorý na sklonku života prebral zodpovednosť za svoje činy, sa stala mimoriadne obľúbenou u mnohých svetových umelcov.
V priebehu desaťročí prišiel s verziou tejto piesne Elvis Presley, Dorothy Squires, Sid Vicious z formácie Sex Pistols, U2 a ďalší. Z tohto obdobia pochádzajú aj piesne Strangers In The Night či Something Stupid, ktorú naspieval s dcérou Nancy.
Neprajníci pripisovali vtedajší Sinatrov úspech stykom s mafiou, on to však vytrvalo popieral. „Iste, poznal som tých chlapíkov. Často spievam v podnikoch, ktoré nevedú kresťanskí bratia. Som si však istý, že keby bol František z Assisi spevákom a robil to, čo ja, tiež by ich stretol."
Keď spievam, som úprimný
Na sklonku svojej kariéry mal Sinatra na konte vyše dvesto albumov, bezmála šesťdesiat filmových úloh, niekoľko ocenení pre najlepšieho sólového speváka, deväť cien Grammy a dva Oscary. Rekordných 40 rokov sa jeho piesne umiestňovali každý týždeň v rebríčku popularity magazínu Billboard.
Sinatrov posledný štúdiový album L.A. Is My Lady zožal obrovský úspech a hoci odchod do dôchodku avizoval už v sedemdesiatych rokoch, naposledy pred publikom zaspieval až vo februári 1995.
Na otázku, čomu pripisuje svoj úspech u obecenstva, odpovedal: „Keď začnem spievať, som úprimný. Ak si totiž chcete získať publikum, musíte predeň podstúpiť s pokorou a poctivosťou, inak to nefunguje."
Frank Sinatra prekonal rakovinu močového mechúra a ochorenie obličky a v máji 1998 skonal na infarkt. Na jeho počesť zalialo 14. mája 1998 newyorský mrakodrap Empire State Building modré svetlo a z rádií po celom svete sa ozývali tóny jeho slávnej My Way.
