Periskop

Päťdesiatka Ivana Bellu
Prvý a doposiaľ jediný slovenský kozmonaut Ivan Bella oslávil 50 rokov. Do dejín našej kozmonautiky sa zapísal v roku 1999, keď sa stal súčasťou posádky 27. expedície na vesmírnu stanicu Mir. Bella na orbite vykonal viacero pokusov v oblasti lekárskej vedy, z nich najznámejší je test s prepelicami, ktorým skúmal možnosť ich prežitia počas dlhých letov. Po takmer 8 dní trvajúcej misii získal náš kozmonaut viacero vyznamenaní. Spomeňme Rad Ľ. Štúra I. triedy, mesto Brezno, kde sa narodil, si ho zas uctilo udelením čestného občianstva.

Tatranská kalamita
Tatranské územie opäť postihla veterná kalamita. „Vietor zlámal v Tatranskom národnom parku asi pol milióna kubických metrov drevnej hmoty," uviedol minister životného prostredia Peter Žiga. Podľa neho sú škody na turistických chodníkoch, cestách a možnostiach dopravy v rámci Tatier porovnateľné ako po kalamite v roku 2004, počet padnutých stromov je však oveľa nižší. Veterná spúšť vraj tentoraz najviac postihla Západné Tatry, časť Chočských vrchov, zadnú časť Tichej doliny a miesta okolo Cesty slobody vo Vysokých Tatrách.

Vyvážame najviac šteniat
Slovensko je najväčším vývozcom šteniat v EÚ. Oficiálne sa ich za rok vyvezie 60-tisíc, ďalších asi 100-tisíc jedincov putuje do zahraničia nelegálne, upozorňuje Sloboda zvierat. Podľa nej ide najmä o lacné psíky bez preukazu pôvodu z chovov, ktoré nie sú nikde zaregistrované. Množitelia vraj produkujú lacné psíky vo veľmi zlých podmienkach a keď produkovať prestanú, nehumánne ich usmrcujú alebo vyhadzujú. Sloboda zvierat preto požaduje systémové aj legislatívne zmeny, zavedenie povinnosti registrovať chovy či povinné čipovanie.

Obľuba elektromobilov narastá
Európania aj vlani pokračovali v trende nákupu čoraz ekologickejších osobných automobilov. Z pohľadu emisií škodlivého oxidu uhličitého boli autá predané v roku 2013 o 4 percentá účinnejšie ako autá predané rok predtým, informovala Európska environmentálna agentúra. Podľa nej priemer emisií vyplývajúcich z vlaňajšieho predaja osobných áut je 127 g/km, čo je medziročný pokles o 5,2 g/km. Najekologickejšie autá si vlani kupovali Holanďania, najmenej zelené autá sa predávali v Lotyšsku. Slovensko skončilo pod priemerom EÚ.

Smrtiaci alkohol
Alkohol zabil v roku 2012 približne 3,3 milióna ľudí. Príčiny boli rôzne - od rakoviny až po násilie, informovala Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá skúmala 194 krajín sveta. Podľa jej údajov pije 38,3 percenta populácie, to znamená, že každý konzument vo veku 15 a viac rokov vypije 17 litrov čistého alkoholu ročne. Nadmerné pitie vraj zabíja viac mužov ako žien a zvyšuje riziko vzniku 200 chorôb. Najškodlivejšie je pritom nárazové pitie, ktoré sa týka 16 percent pijanov. Údaje tiež hovoria, že najviac alkoholu na osobu sa konzumuje v Európe.

Najlepšie sa majú fínske matky
Najlepším miestom na svete, kde sa stať matkou, je Fínsko, pretože je tam nízka úmrtnosť rodičiek aj detí, ženy sa dožívajú vysokého veku a krajina poskytuje matkám veľmi dobré sociálne zabezpečenie. Nasledujú Nórsko, Švédsko a Island, Slovensko sa umiestnilo na 45. mieste. Správa medzinárodnej organizácie Save The Children tiež zaznamenala dlhodobý pokles umiestnenia USA, kde sú rizikové tehotenstvá spojené najmä s obezitou či vysokým krvným tlakom. Najhoršou krajinou pre materstvo je podľa správy Somálsko.

V Nitre odhalili bustu Štefánika
V priestoroch Mestského úradu v Nitre slávnostne odhalili bustu M. R. Štefánika. Mestu pod Zoborom ju pri príležitosti 95. výročia tragickej smrti tohto významného generála daroval sympatizant SHO Ján Viliam Miklík. Podľa členov hnutia je hanbou, že krajské mesto Nitra dodnes nemá svoju vlastnú sochu Štefánika. Ako ďalej uviedli, „Nitra sa kedysi takouto sochou pýšila, nebola však majetkom mesta. Priviezli ju slovenskí vojaci z Levíc, keď ich podľa Viedenskej arbitráže obsadili Maďari. Po oslobodení Levíc musela Nitra sochu Leviciam vrátiť". Podľa SHO sa však naďalej podnikajú určité kroky, aby Štefánikova socha v Nitre stála. „Som presvedčený, že na 100. výročie úmrtia generála budeme stáť pod jeho majestátnou sochou. Tá bude symbolom prihlásenia sa Nitry k odkazu muža, ktorý prekreslil hranice Európy," vyhlásil predseda hnutia Róbert Švec.

Výročie mohyly na Bradle
Na vrchu Bradlo nad mestečkom Brezová pod Bradlom položili pred 90 rokmi základný kameň mohyly M. R. Štefánika. Autorom návrhu pamätníka na počesť generála francúzskej armády a zakladateľa ČSR, ktorý zahynul pri leteckej havárii 4. mája 1919, bol Štefánikov priateľ - architekt Dušan Jurkovič. Jeho travertínové dielo sa nachádza vo výške 544 metrov nad morom. Dominantou mohyly, na ktorej výstavbu sa v zbierke medzi Slovákmi doma i v zahraničí vyzbierali dva milióny korún, sú štyri vysoké obelisky, symbolizujúce štyri obete leteckého nešťastia, ako aj počet krajín, v ktorých Štefánik pôsobil. Verejnosti neprístupná hrobka s telesnými pozostatkami generála a jeho dvoch sprievodcov sa nachádza pod vrcholom stavby v hĺbke 10 metrov. V rokoch 1988 až 1996 bola mohyla komplexne zrekonštruovaná, pred 5 rokmi sa stala súčasťou Európskeho dedičstva.

Štefan Kvietik osemdesiatročný
Významný herec a bývalý poslanec slovenského parlamentu Štefan Kvietik sa 10. mája dožil významného životného jubilea 80 rokov. Nezabudnuteľný barón von Goldring z filmu Sám vojak v poli, Pirin z Medenej veže či Samo Pichanda z Tisícročnej včely odštartoval svoju megaúspešnú hereckú kariéru v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom SND a od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Svoju prvú veľkú filmovú rolu získal Kvietik v legendárnom filme Boxer a smrť, odvtedy sa ako herec predstavil vo viac ako 40 snímkach. Slovenská verejnosť si ho pamätá aj ako poslanca parlamentu, ktorého súčasťou sa stal po revolúcii ako sympatizant Slovenskej národnej strany. Čerstvý osemdesiatnik je držiteľom Radu Ľ. Štúra II. triedy, Európskej ceny Trebbia 2014 či laureátom ocenenia Identifikačný kód Slovenska z roku 2013.

Dvadsať rokov výtvarného spolku
Po veľkej retrospektíve nazvanej 20 rokov Spolku výtvarníkov Slovenska (SVS), ktorá na prelome rokov v priestoroch Galérie Slovenského rozhlasu v Bratislave predstavila históriu spolku i jeho najvýznamnejšie osobnosti a udalosti, sa verejnosť s jeho tvorbou nedávno opäť stretla na májovej výstave Stretnutie. Svoje najnovšie diela na nej predstavilo sedem desiatok autorov niekoľkých generačných vrstiev, predovšetkým maliarov a sochárov. Spomeňme Ondreja Zimku, Ondreja 4., Milinu Zimkovú, Andreja Rudavského, Juraja Oravca, Dušana Sekelu, Martina Palu, Stanislava Kiču, Juraja Čuteka, Vladimíra Petríka, Martu Chabadovú či Viťa Bojňanského. Umelecký dojem z výstavy, ktorá sa uskutočnila v autorskej koncepcii Márie Horváthovej, umocnila okrem iného aj hudobná produkcia mladého gitaristu Jerguša Oravca.

Jubilujúci folkloristi
Koncom mája sa v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu konal Koncert jubilantov, na ktorom sa stretli poprední folkloristi, skladatelia aj interpreti. Popri fujarových impresiách Mariána Plavca, píšťalkovom sóle Rudolfa Patrnčiaka a vystúpeniach ďalších muzikantov a spevákov sa na koncerte piesňami z Liptovských Sliačov predstavila popredná slovenská speváčka ľudových piesní Anna Hulejová so svojou talentovanou vnučkou Simonkou. Toto duo sa najmä vďaka svojmu príjemne farbistému hlasu zviditeľnilo nielen v liptovskom regióne, ale aj ďaleko za hranicami Slovenska. Na večer plný podmanivých melódií a virtuozity Orchestra ľudových nástrojov pod vedením Miroslava Dudíka poslucháči tak skoro nezabudnú. Všetci jubilujúci folkloristi, ktorí sa predstavili na rozhlasovom pódiu, tvoria totiž v súčasnosti špičku interpretačného ľudového umenia.

Nízka jazyková úroveň médií
Jazyková úroveň médií je dlhodobo neuspokojivá, upozorňuje ministerstvo kultúry v správe o stave používania štátneho jazyka na území SR. Ide najmä o nízku kultúru slova vo vysielaní, gramatické chyby, chyby vo výslovnosti, ako aj štylistické a iné nedostatky. „Neistota v ovládaní slovenčiny vedie novinárov k preberaniu módnych anglicizmov a amerikanizmov, ako aj bohemizmov, čo má nepriaznivý vplyv na mladšiu generáciu, ktorá takéto vyjadrovanie vníma ako štandardný prejav," píše sa v správe. Za príčinu tohto stavu pokladá rezort kultúry aj zjednodušenú elektronickú komunikáciu, vplyv globalizácie spoločnosti a tlak na ovládanie cudzích jazykov, pričom nároky na úroveň ovládania slovenčiny sa znižujú. Odstránenie nedostatkov vidí ministerstvo najmä v skvalitnení vzdelávania od základného školstva až po semináre určené pre pracovníkov médií.

Foto: TASR/ Radovan Stoklasa, TASR/ Michal Svítok, Lenka Eremiášová, archív