Res publica

Gabriela Pastvová

Už niekoľko týždňov sa zrak celého sveta upiera na Brazíliu, ktorá po šiestich desaťročiach opäť hostí najočakávanejšiu a najsledovanejšiu športovú udalosť roka - futbalové majstrovstvá sveta.

Dostať sa medzi tridsaťdva najlepších tímov predstavuje obrovskú prestíž, no ešte väčšou poctou je takéto podujatie usporadúvať.

Brazílčania, pre ktorých je futbal náboženstvom a ich účinkovanie na majstrovstvách patrí už tradične k tým najúspešnejším, boli spočiatku štatútom usporiadateľskej krajiny nadšení.

Vidina nových pracovných príležitostí a prilákania turistov či zahraničných investorov sa však čoskoro rozplynula v opare rozhorčenia zo stúpajúcich daní, cien a nepredstaviteľných nákladov na organizáciu šampionátu. 

Obyvateľov Brazílie nemilo prekvapilo, že vláda, ktorá už roky nepružne reaguje na ich potreby, vynaložila neuveriteľných dvanásť miliárd dolárov na usporiadanie najväčšieho športového sviatku.

Už niekoľko mesiacov pred oficiálnym začiatkom majstrovstiev začali postupne štrajkovať zamestnanci metra, stavbári a učitelia, čo postupne prerástlo do masových demonštrácií proti zlým verejným službám, korupcii a policajnému násiliu.

Do ulíc v Sao Paule, Brazílii či Recife vyšli státisíce demonštrantov a podporu im vyjadrila aj samotná prezidentka Dilma Rousseffová, ktorá prisľúbila, že úrady budú naslúchať ich požiadavkám.

O vážnosti vzniknutej situácie svedčí i fakt, že mnohí Brazílčania si želajú neúspech vlastného tímu obávajúc sa, že oslavy zisku trofeje by zatienili skutočné problémy.

Ostáva tak len dúfať, že príjmy zo šampionátu sa pretavia aj do školstva, zdravotníctva či infraštruktúry a po opadnutí futbalového šialenstva neostanú brazílske orgány opäť slepé a hluché.