Foto: TASR/V. Benko
Óda na zúfalstvo
Marek Mahút
Väčšia ako euroval bola potupa, s akou sa 1. júla začalo zasadnutie čerstvých poslancov Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Na hradbu ostentatívneho nezáujmu narážali vzletné tóny Beethovenovej Ódy na radosť, neoficiálnej hymny EÚ, ktorá sa tu postupne menila na Ódu na zúfalstvo.
Počas jej ceremoniálneho hrania na úvod funkčného obdobia sa totiž väčšina euroskeptikov v pléne demonštratívne postavila chrbtom k orchestru, iní zostali sedieť v družnom rozhovore so susedom a ďalší sa majestátnymi tónmi 9. symfónie d moll op. 125 nenechali vyrušovať pri mobilnej komunikácii či počítačových hrách.
„Nijaká európska hymna a vlajka jednoducho neexistujú," vysvetlil svoj postoj predseda českých Slobodných Petr Mach, ktorý sa pridal k protestu.
„Poznám len hymny národných štátov." A skutočne: keby víťazným Nemcom pri preberaní zlatých medailí na majstrovstvách sveta vo futbale namiesto „Deutschland, Deutschland über alles" orchester zanôtil takúto ódu, rovnaký trapas by zrejme nastal aj na osemdesiattisícovej Maracane.
A ktovie, ktorú hymnu by si zanôtila ich kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa sama vybrala na oslavu do ďalekej Brazílie.
Mach má však pravdu, keď pripomína, že voliči v referende odmietli európsku ústavu aj s jej symbolmi vrátane hymny: „Protestujeme proti tomu, keď EÚ takto ignoruje hlasovanie ľudí."
„Objímte sa milióny, splyňte v jednom bozku dnes," vyzýva pritom text kvázihymny Európanov, dlávených valcom hospodárskeho úpadku a reforiem utápajúcich sa v mravnom marazme.
Preto veľmi povzbudivo znejú už úvodné slová: „Radosť - dcéra rajských záhrad, božská iskra, krásny plam."
Treba uznať, že EÚ je rajskou záhradou najmä pre europoslancov, ktorí si tu hojne naberú šťavnaté plody v podobe astronomických mesačných výplat a denných diét.
Slová tejto piesne sú však predsa len hymnické, keď v záverečnej slohe nechtiac vyjavujú budúcnosť EÚ: „Všetko mŕtve je vždy zo mňa. Všetko mŕtve, to som ja. Ja!"
