Foto: TASR/AP

Busta aspoň mlčí

Martin Dugas

V centre Washingtonu v polovici novembra pribudla nová ozdoba. Neinštalovali tu nového Santu Clausa ako symbol Vianoc, ani moriaka ako symbol Vďakyvzdania, ba ani somára ako symbol Demokratickej strany. 

V svätostánku demokracie v americkom Kongrese odhalili bustu Václava Havla ako symbol česko-slovenskej „nežnej revolúcie" spred štvrťstoročia.

Je na zamyslenie, že svoju bustu ešte nemá v domácom českom parlamente, odkiaľ pred dvoma desaťročiami nechal na 24 hodín zavrieť do basy svojho politického rivala Miroslava Sládka, aby sa úplne demokraticky - o jeden hlas - stal prezidentom ČR, hoci krátko predtým tvrdil, že hlavou iného štátu ako ČSFR nikdy nebude. 

Určite by jeho podobizeň zapadla aj do snemovne v Belehrade, ktorého humanitárne bombardovanie vojskami NATO nezištne podporil. Ale jeho socha by sa ujala aj v slovenských väzniciach, z ktorých v rámci demokracie vypustil tisíce vyvrheľov.

Oproti originálu má však busta tú výhodu, že neklame, nefučí a nechrchle o demokracii, pravde a láske, a pritom nepresadzuje hrabivé privatizačné mamonárstvo a neposiela na smrť vojakov na „mierových misiách", socha je aspoň ticho a bez pohybu. To by mali oceniť aj na Capitol Hills pri čestnom umiestnení Havlovho zvečnenia.

Keďže predseda Snemovne reprezentantov John Boehner pri odhaľovaní sochy vyzdvihol Havla aj ako dramatika, architekti Chrámu demokracie by sa mohli inšpirovať jeho divadelnou hrou Odchádzanie. 

Ako kulisa deja v tomto veľdiele pravidelne šumí splachovacie zariadenie priľahlého WC. Naozaj vhodné miesto na Havlov piedestál.