Res publica

Gabriela Pastvová

Organizácie podporujúce práva LGBTI sa vyrovnávajú s nečakanou zradou: prezident Andrej Kiska vyhlásil na 7. februára 2015 podľa nich nenávistné referendum o ochrane rodiny. 

Nie že by to urobil ochotne - najskôr ho povláčil po Ústavnom súde, čím zariadil, že sa nekonalo spolu s komunálnymi voľbami.

Ľudskoprávnym aktivistom sa však napriek tomu nezavďačil. Práve naopak, priaznivci neprirodzenosti protestujú zničujúcimi jednodňovými hladovkami a redaktori denníka SME sa predbiehajú v písaní zatrpknutých komentárov, v ktorých referendum napriek schváleniu Ústavným súdom označujú za protiústavné.

„Netvárme sa, že sme tolerantný a pohostinný národ, veď sa tu každú chvíľu otvárajú otázky viacjazyčných tabúľ, dvojakého občianstva, udeľovania azylu cudzincom, sexuálnej výchovy či alternatívnych foriem vzdelávania a spolužitia. 

O homosexualite sa aj v parlamente hovorí ako o chorobe a vo vysokých politických funkciách sedia extrémisti," rozhorčene napísala pre SME Monika Kompaníková.

Faktom však ostáva, že schválené boli tri zo štyroch otázok - prvá sa týka manželstva a jeho definovania ako zväzku jedného muža a jednej ženy. 

Nasleduje súhlas či nesúhlas s adopciou detí ľuďmi rovnakého pohlavia a tretia otázka sa zaoberá právom rodičov rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v citlivých kultúrno-etických problémoch.

Stanovisko Aliancie za rodinu, ktorá referendum iniciovala a podporila petíciou so 400-tisícmi podpismi, je jasné: nijakí dvaja otcovia nenahradia matku ani dve či tri matky nenahradia otca.

 Ostáva nám tak len čakať, ako ôsme referendum v ére samostatnosti dopadne a či vôbec bude platné. 

Vyhrá zdravý rozum, alebo sa letargicky poberieme cestou „vyspelých" krajín, ktoré pravidelne uštedrujú tradičným hodnotám a ľudskej prirodzenosti rany pod pás?