Foto: archív

Šľachtic slovenského divadla

Počuť ľubozvučnú slovenčinu mága umeleckého prednesu Viliama Záborského bolo ozajstným zážitkom

Ľudovít Števko

Jeho nedeľné chvíľky poézie vysielané z rádia boli pre školskú mládež šesťdesiatych rokov nevšedným zážitkom. 

Na recitačných súťažiach mnohí napodobňovali jeho slávny prednes Chalupkovej básne Mor ho, pravdaže s neistým výsledkom, pretože zvučný barytón, dramatická podmanivosť prednesu, ortoepia a melodika slovenského slova patrili k nedostižným vrcholom jeho interpretačného umenia.

Dnes, keď je slovo devalvované a prázdne v prejavoch politikov a zneuctievané v povrchných vystúpeniach televíznych zabávačov, potrebovali by sme, hoci aj v starých zašumených nahrávkach, Záborského ľubozvučnú slovenčinu ako soľ.

Stretnutie s poéziou
Patrí ku klasikom slovenského herectva, ktoré formovalo v druhej polovici 20. storočia prvú bratislavskú scénu.

V Slovenskom národnom divadle pôsobil v časoch, keď tu okrem neho hrávala legendárna herecká generácia: Gustáv Valach, Mária Kráľovičová, Július Pántik, Mikuláš Huba, Ctibor Filčík, Ladislav Chudík, Karol Machata, Štefan Kvietik, Eva Kristinová, Božidara Turzonovová a ďalšie vynikajúce osobnosti profesionálneho divadla.

Rovnocennou súčasťou hereckého umenia bol vtedy umelecký prednes, ktorým poprední herci približovali poslucháčom tvorbu slovenských básnikov v rozhlase a v tzv. Literárnych večeroch pred početným obecenstvom. 

Organizátorom a dušou týchto stretnutí s poéziou bol práve Viliam Záborský.

Pamätníci si spomínajú, že Hviezdoslavove básne, ktoré im boli dovtedy sotva zrozumiteľné, pri Záborského interpretácii im celkom prirodzene otvorili myšlienkový svet veľkého básnika. 

Stačilo sa iba započúvať do prednesu fascinujúceho cizeléra umeleckého slova majstrovsky ovládajúceho reč a zložitú štruktúru hviezdoslavovského verša.

Nebol to len Hviezdoslav, ale aj Ján Hollý, Janko Kráľ, Samo Chalupka a celá plejáda štúrovcov. Ich poézia sa vďaka Záborskému zapísala do povedomia poslucháčov i divákov. 

Na Slovensku nebolo recitátora, ktorý by s takou bravúrou ako on zvládol v bernoláčtine hexameter a pentameter Hollého Svätopluka.

V rokoch, keď sa ešte nenakrúcali podenkové seriály, boli televízne filmy s Viliamom Záborským ako Gábor Vlkolinský alebo Hájnikova žena malým zázrakom. 

Keby osadenstvo súčasnej verejnoprávnej televízie netrpelo stratou pamäti, bolo by uvedenie repríz týchto zabudnutých filmov ešte aj dnes sviatkom pre televíznych divákov.

Nezabudnuteľný herec
Bolo by sploštením tvorivej osobnosti Viliama Záborského predstavovať ho len ako recitátora. Záborský bol výrazný charakterový herec, monumentálna postava na scéne. Na doskách SND vytvoril v rôznych žánroch nezabudnuteľné kreácie dramatických postáv.

Jeho Herodes vo veršovanej tragédii P. O. Hviezdoslava Herodes a Herodias alebo Falstaff v Shakespearovej komédii Veselé paničky z Windsoru sú príkladom širokého tvorivého potenciálu jeho herectva, od tragických negatívnych hrdinov až po noblesné aj komediálne postavy. 

Nech už sa Záborský objavil v akejkoľvek úlohe, v Sofoklovej, Molièrovej, Čechovovej či Karvašovej hre, vždy dominoval na scéne jeho čistý a krásny rečový prejav.

Divadelný kritik Milan Polák o ňom napísal: „Tak ako Štúr bol kodifikátorom slovenského pravopisu, Záborský popri tom, že bol výrazným a svojským hercom, bol a zostáva aj ako kodifikátor správnej slovenskej výslovnosti, obhajca jej zvukovej podmanivosti, melodiky a rytmu." 

Dnes si v našom povrchnom svete ani neuvedomujeme, ako veľmi nám Záborský ako herec, pedagóg a majster slovenského slova chýba - v divadle, ale najmä v rozhlase a televízii.

Divadlo mu bolo osudom. Jeho srdce nevydržalo nápor nepretržitej práce v divadle, televízii, vo filme, v rozhlase a na Divadelnej fakulte VŠMU, kde učil javiskovú reč. 

V októbri v roku 1979 na celoštátnej divadelnej prehliadke v Ostrave, uprostred predstavenia Čechovovej hry ho skolil infarkt, z ktorého sa už nespamätal. 

Ešte učil, ale na javisko sa už nevrátil, umrel v roku 1982 vo veku 61 rokov. Dráma jeho hereckého života sa skončila posledným dejstvom.

Fotografia:
V SND pôsobil Viliam Záborský v časoch, keď v ňom hrávala legendárna herecká generácia.