Foto: archív

Tri dekády na pódiu

Peter Nagy v roku 1985 ako druhý Slovák v histórii porazil Karla Gotta a získal Zlatého slávika

Gabriela Pastvová

Spolu s Elánom, Marikou Gombitovou, Robom Grigorovom či Tublatankou patril k najúspešnejším interpretom slovenskej populárnej hudby osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Výsledkom jeho tridsaťročnej kariéry je sedemnásť albumov a mnoho úspešných skladieb. Aj tak sme frajeri, Láska je tu s nami, S nohami na stole a desiatky ďalších sú stále aktuálne a majú čo povedať aj súčasnej mladej generácii.

Nagymánia
Rodák z Prešova začínal ako folkový spevák a prvé skúsenosti s pódiom získal vďaka účinkovaniu vo východoslovenských kapelách Profily, Fultura a v skupine Karla Witza. Hviezdnu kariéru vtedy dvadsaťtriročného Petra Nagya odštartovala skladba Profesor Indigo.

Povráva sa, že Nagyovou inšpiráciou k zloženiu tejto piesne bol roztržitý profesor matematiky z gymnázia. Napriek tomu, že pieseň Profesor Indigo zožala masívny úspech, Peter Nagy to po príchode do Bratislavy nemal jednoduché.

Ako spomína v jednom z rozhovorov, žil načierno v podnájme, jedol konzervy a so slzami v očiach musel predávať na burze v Medickej záhrade vzácne platne, ktoré roky zbieral. 

„A to som už bol známy, mal som Profesora Indiga a každý si myslel, že sa topím v peniazoch," dodáva.

Peter Nagy pôsobil v rokoch 1982 - 1983 ako vokalista vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave a práve vtedy založil aj svoju prvú profesionálnu skupinu s názvom Indigo. 

Vďaka producentovi Júliusovi Kinčekovi sa Nagyova pieseň Profesor Indigo dostala do hitparády 5xP, kde zvíťazila.

Onedlho ovládla rozhlasový éter a odštartovala jeho hviezdnu kariéru, ktorej súčasťou boli nabité koncerty a doslova šialenstvo najmä ženskej časti fanúšikovskej základne. K spusteniu lavíny nagymánie prispel v roku 1984 aj debutový album s názvom Chráň svoje bláznovstvá.

Jednou z jej podôb bola udalosť v bratislavskom obchodnom dome Prior, kde dav fanúšikov, ktorí si prišli kúpiť spevákovu elpéčku, zdemoloval oddelenie gramoplatní. 

Na albume sa nachádzal aj hit Kristínka iba spí, s ktorou v roku 1984 vystúpil na Bratislavskej lýre a získal cenu publika i novinárov.

Jeden úspech za druhým
Osemdesiate roky boli pre Petra Nagya mimoriadne plodným obdobím. Vydal osem albumov a už po treťom, ktorý niesol názov Myslíš na to, na čo ja? si prevzal od vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Opus Ivana Stanislava Zlatý erb Opusu za predaj miliónteho hudobného nosiča. 

V roku 1987 mal Peter Nagy so skupinou Indigo za sebou už vyše 500 koncertov, z ktorých dva boli odohrané pred vypredanou pražskou Lucernou.

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa začala písať aj éra jeho detských hitov. V spolupráci s Beátou Dubasovou a Vašom Patejdlom vyšiel album Peter, Vašo a Beáta deťom. 

Nagy bol podpísaný aj pod hitmi o Mandarinke Darinke, Sprejerovi frajerovi alebo o neposlušnom psovi Bobim a z ich interpretov Michaely Paštékovej a Martina Madeja sa stali hviezdy detských fanúšikov.

Ako Nagy sám hovorí, nešlo o prvoplánové hity, ale o pesničky, ktoré dávali deťom do života ponaučenie. 

„Vždy som si dával pozor na to, že aj keď sú to piesne pre deti, nesmú byť infantilné. Na druhej strane, tvorba pre deti má jednu výhodu - môžete sa hrať so slovami. 

Keď dieťaťu poviete, že existuje oranžový slon, tak ono to berie ako hru. Tá tvorba bola veľmi veselá." Počas svojej kariéry získal niekoľko ocenení, pričom azda najvýznamnejším je Zlatý slávik, ktorého dostal v roku 1985. 

Po Miroslavovi Žbirkovi sa tak stal druhým slovenským spevákom, ktorý nakrátko zosadil z trónu Karla Gotta. Okrem toho má na svojom konte aj dvoch strieborných Slávikov za roky 1984 a 1986.

V roku 2009 bol uvedený do Českej rockovej siene slávy, o dva roky neskôr sa stal Legendou popu a v roku 2012 aj Legendou Nočního proudu. 

Zatiaľ posledný Nagyov štúdiový album Labute a Havrany bol vydaný v roku 2009 k 25. výročiu jeho profesionálnej hudobnej tvorby. Obsahuje dvanásť nových piesní a štrnásť najväčších hitov.

V súčasnosti sa Peter Nagy stále viac venuje fotografovaniu. Ako sám tvrdí, fotenie ho neživí, ale vidí v ňom obrovský kus relaxu a je jeho veľkou záľubou. Špecializuje sa na umelecké fotografie, pričom často fotí čiernobiele portréty a jemné umelecké akty.