Foto: archív

Hedviga ide do Štrasburgu

Ľudovít Števko

Kauza slečny Malinovej je ako nekonečný román. Len čo o tomto otrepanom prípade prestane tárať na pôde Európskeho parlamentu Edita Bauerová, len čo na chvíľu utíchnu domáce a maďarské médiá, slečna zo Žitného ostrova s umučenou tvárou si vyleje svoje žiale v maďarskej verejnoprávnej televízii, v ktorej div že neobviní premiéra Fica, ministra Kaliňáka a SIS zo sprisahania proti Maďarom.

Žiada predvolať všetkých na výsluch. Dokonca, spolu s jej advokátom Kvasnicom, volá na výsluch aj vicepremiéra Čaploviča, ktorý údajne má informácie o tom, kto zorganizoval útok na Hedvigu Malinovú. Podľa všetkého, jediným zatiaľ čistým slovenským štátnym činiteľom v tejto trápnej kauze je prezident Ivan Gašparovič.

Malinová sa všemožne snaží odvrátiť pozornosť od obvinenia z krivej výpovede, že si príbeh zbitej slečny, ktorá hovorila po maďarsky, vyfabulovala sama. 

Neuspela u vyšetrovateľov ani na Ústavnom súde SR - nuž sa ide sťažovať na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu „pre neľudské a ponižujúce zaobchádzanie".

Slečna Hedviga vraj mení účesy, aby ju na ulici nik nepoznal, lebo by ju mohli opäť zmlátiť. 

Pritom sa sama stavia do centra pozornosti svojimi vyhláseniami a domnienkami, ktoré jej predpisuje ktosi z pozadia, kto má záujem, aby sa veci čo najviac medializovali, aby sa čo najviac očierňovala slovenská vláda, polícia i súdy.

Trápna hra v cudzej réžii trvá už pridlho a súdni ľudia majú Malinovej kauzy po krk. Slečna by konečne mala „vyklopiť pravdu" s tým, že jej prezident udelí milosť v trestnej veci krivej výpovede. Zdá sa však, že kauza sa tak rýchlo neskončí. Ľudia v pozadí držia nad Malinovou ochranný plášť. Vedia prečo.

Ak nepomôže Štrasburg, je tu už len posledná možnosť - požiadať o pomoc psychiatra.