Foto: SITA

Ochromené Francúzsko

Martin Petranka

Reformná politika nového francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho podľa očakávaní narazila na prvé vážne prekážky.

V snahe zachovať si vybojované výdobytky sociálneho zabezpečenia začali železničiari masívny štrajk za svoje práva a postupne sa k nim pridávali ďalšie a ďalšie profesné skupiny.

Štrajk napokon nadobudol mohutné rozmery a francúzska vláda pristúpila na rokovania s odbormi.

Od 13. novembra začali francúzski železničiari blokovať vlaky a stanice na znak nesúhlasu s pripravovanou dôchodkovou reformou, podľa ktorej stratia výhodu na odchod do dôchodku po 37,5 roka práce. Ostatní zamestnanci odchádzajú do penzie po odpracovaní 40 rokov. V niektorých prípadoch môže zamestnanec železníc odísť do dôchodku už v 50. roku života.

Proti tomu je namierená Sarkozyho dôchodková reforma, v rámci ktorej sa má zaviesť neskorší odchod. Dopravní zamestnanci protestovali proti plánom vlády zrušiť takzvaný osobitný dôchodkový systém, ktorý využíva 1,6 milióna pracovníkov dopravy, energetiky a ďalších odvetví.

K železničiarom sa pridali aj študenti univerzít a stredných škôl - tí odmietajú pripravovaný zákon o väčšej autonómii škôl.

Sarkozyho vláda musí čeliť aj nespokojnosti taxikárov, kamionistov a záchranných služieb po tom, keď sľúbila kompenzáciu za vysoké ceny pohonných hmôt rybárom. K týmto nepokojom pribudol aj štrajk štátnych zamestnancov, nesúhlasiacich s chystaným prepúšťaním zo štátnych služieb.

Zamestnanci plynárenských a elektrárenských spoločností a učitelia sa k štrajku pridali až neskôr. Situácia sa tak priblížila generálnemu štrajku z roku 1995, ktorý nakoniec vyústil do odstúpenia vlády Alaina Juppého.

Veľké štrajky v niekoľkých priemyselných odvetviach sú vnímané ako kľúčový test Sarkozyho domácej politiky.

Predovšetkým v Paríži nastal dopravný chaos, vznikali až 300-kilometrové zápchy, metro a autobusy premávali s výrazne obmedzenou kapacitou a miestna železničná doprava bola prerušená úplne.

Mnohí radšej zostávali cez noc v hoteloch, alebo prišli do práce na bicykli, prípadne pešo. Francúzska verejná mienka preto k štrajkujúcim nebola naklonená. Takmer 55 percent Francúzov nepovažuje kroky odborov za primerané.

Z obáv, že stratia podporu verejnej mienky, sa odborárski bosovia podvolili tlaku vlády na rokovanie a štrajky skončili. Rokovania však môžu byť náročné a dlhé.

Do čoho vyústia, to už je najmä vecou prezidenta Sarkozyho, ktorý vyhlásil, že od zamýšľaných reforiem neustúpi. K akým kompromisom dospeje, ukáže najbližšia budúcnosť.