Glosár Mariána Tkáča
Aj moja mama sa teší, že sme sa dožili leta, zrejme však z iných dôvodov ako väčšina národa. Ona zasa raz nepôjde k moru, ani k nijakému jazeru, nanajvýš navštívi poslednú žijúcu sesternicu na východe - ak jej zvýši na vlak. Preto sa raduje predpovediam, že leto bude opäť o čosi teplejšie - nebude musieť kúriť.
A keď sa dá aj na surovú stravu, neminie plynu ani za korunu a ušetrí aj na elektrine. Iste, toto nie je práve najlepšia správa pre zahraničných investorov, ktorí toľko investovali, aby sa zmocnili našich zlatonosných sliepočiek. Ostáva len dúfať, že maminých niekoľko ušetrených stoviek im až natoľko neskríži plány pri ďalšom investovaní „na východ od raja".
Na druhej strane ich aspoň hreje pri srdci, že čas najbližšej menovej reformy - nahradenie koruny eurom - sa blíži. Lady Euro síce tvrdí, že to menová reforma nebude, no nehovorí pravdu: každá výmena jednej meny za inú nemôže byť inšie ako menová reforma.
A táto, najbližšia, bude v tomto storočí prvá, no ktovie či aj posledná, veď v minulom storočí po prvej z roku 1919, prišli ďalšie: v rokoch 1939, 1945 a 1993, keď medzitým, v roku 1953, našich starších spoluobčanov obtiahli ešte aj pri peňažnej reforme. Počas reformy prichádzajú o peniaze najmä tí, čo ich nevyrábajú, ale iba zarábajú.
Tí prví, podnikatelia, zväčša ležia na mäkkom vankúšiku, ktorý im vytvára medzera medzi reálnym a výmenným kurzom meny. Keď mama ako penzistka, evidentne patriaca medzi tých druhých, začula o vankúši, len dodala: „Keď sa raz perie z vankúša rozsype, už ho naspäť nikto nikdy nedá." Pravdu má aj v tom, že človeka najviac trápia vlastné góly.
Aj našich futbalistov, ktorí nepostúpili na ME. A my ostatní Slováci len ťažko vyčerpáme prisľúbené eurá zo sociálnych eurofondov, keďže sme za osem rokov pravidlá ich čerpania poriadne zabeblavili.
Podľa mamy sú to vlastné góly: my statočne plníme naše obligátne príspevky do euromešca, len cestu späť sme peniazom beblavo sťažili. Nemáme sa preto čo čudovať ani nie dvojpercentnému čerpaniu eurofondov v sociálnej oblasti.
Ešteže prichádza leto a môžeme sa tešiť s väčšinou národa. No mama, duša pesimistická, zasa krúti hlavou: že či som robil prieskum, na čo sa teší väčšina národa - na dovolenku, alebo na to, že nebude musieť míňať drahý plyn a elektrinu?
