Foto: SITA

Prvé dni s eurom

V rukách držíme novú menu

Róbert Hölcz

Papierové eurobankovky majú podľa ich tvorcov vyjadrovať symboly európskeho ducha otvorenosti, spolupráce a tiež dynamiku a harmóniu súčasnej Európy. Bankoviek je sedem odlišnej veľkosti a farieb, pričom každá predstavuje jeden európsky architektonický štýl. Na bankovkách sú zobrazené okná, brány a mosty, pričom na prednej strane bankoviek je vytlačená vlajka EÚ s dvanástimi hviezdami. Mincí je osem a miesto na ich rube budú mať aj slovenské symboly. V prípade jedno- a dvojeurových mincí pôjde o dvojkríž na trojvrší - štátny znak Slovenska, na 10-, 20- a 50-centových minciach nájdeme Bratislavský hrad a na 1-, 2- a 5-centových minciach zasa tatranský štít Kriváň. Na začiatku novéhu roku nás teda vítajú bankovky a mince s nižšími nominálnymi hodnotami, no väčšou reálnou hodnotou, než na akú sme boli pri daných číslach zvyknutí.

Euro aj s otáznikmi
Pripomeňme si základné fakty spojené s eurom. V druhej polovici 20. storočia sa v európskom spoločenstve začalo diskutovať o potrebe zavedenia jednotnej meny, ktorá má väčšmi integrovať hospodárstvo členských krajín Európskej únie a tým podporiť dovtedy obmedzený pohyb osôb, služieb a kapitálu. V roku 1992 sa stanovili maastrichtské kritériá verejného deficitu a dlhu, inflácie, úrokových mier a stabilného výmenného kurzu a v roku 1999 sa euro zaviedlo postupne do hotovostného a bezhotovostného styku v jedenástich členských štátoch EÚ. Z nových štátov únie sa platí euromenou v Slovinsku, na Cypre a Malte a od tohto roka aj Slovensku. Jedna mena vo viacerých štátoch predpokladá aj jednotnú menovú politiku, ktorú zabezpečuje Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte. Fiskálna politika v eurozóne je vecou národných vlád, pričom je čiastočne koordinovaná Zmluvou o založení EÚ a Paktom stability a rastu, ktorými sa zabezpečuje kontrola plnenia konvergentných kritérií ďalších kandidátov na vstup a, samozrejme, plnenie rozpočtových deficitov verejných financií všetkých štátov eurozóny. Ako bude postupovať rozširovanie eurozóny o ďalšie krajiny EÚ, môžeme len špekulovať. Dôvodom je ťažko predvídateľný vývoj svetovej finančnej krízy, ktorá svojimi dôsledkami ohrozuje plnenie kritérií. Takisto sa s napätím očakáva, ako sa slovenská ekonomika vyrovná s dôsledkami zavedenia eura na ekonomický rast, a teda aj životnú úroveň občanov.

Obmedzený vplyv NBS
Väčšina z nás rešpektovala pokyny vlády a centrálnej banky a ku konca roka sme si uložili na účty v komerčných bankách slovenské koruny. Komu sa to z rôznych dôvodov nepodarilo, do 30. júna 2009 mu banky bezplatne podľa konverzného kurzu zamenia mince a do 31. decembra 2009 aj bankovky. Výmena do 19. januára 2009 bude zabezpečená bez obmedzení, od 20. januára 2009 vám však vymenia maximálne 100 kusov bankoviek a najviac 100 kusov mincí pri jednej výmene. Kto nestihne tieto termíny, bezplatnú výmenu mu garantuje Národná banka Slovenska - v prípade mincí tak môže urobiť do konca roka 2013, v prípade bankoviek a pamätných mincí bez časového obmedzenia. Počas duálneho zobrazovania sme sa mohli postupne zorientovať v nových cenách. To v opačnom poradí (najprv eurocena, potom cena v prepočte na slovenské koruny) potrvá ešte do konca roka.

Peniaze na účtoch nám prerátali podľa konverzného kurzu, o čom sme sa v prípade bežných účtov mali možnosť presvedčiť, v prípade termínovaných očakávame výpisy z bánk. Mzdy a dôchodky už budeme dostávať v eurách, zaokrúhlené na centy smerom hore. Počas duálneho obehu máme pri určitých obmedzujúcich podmienkach možnosť platiť do polovice januára aj v slovenských korunách. Obchodníci nám však vydajú už len eurá, a preto je praktické platiť za tovary a služby bankomatovými kartami. Obchodníci sa predzásobili eurohotovosťou tak, aby neboli ohrozené ich prevádzky. Nikto by nemal mať problém dostať sa k svojim peniazom cez bankomaty či priamo za okienkom vo svojej komerčnej banke. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky s bankou, hodnoty v slovenských korunách sú prepočítané na základe konverzného kurzu, čo platí nielen pri vkladoch, ale aj úveroch vrátane platenia úrokov.

Vstupom do eurozóny sa naša centrálna banka začlení do skupiny európskych centrálnych bánk. Tento navzájom prepojený systém má za úlohu bdieť nad menovou stabilitou, devízovými operáciami, platobným stykom, vydávaním bankoviek, zberom a zostavovaním štatistík a celkovou finančnou stabilitou v eurozóne. Vo funkčnej náplni NBS tak odteraz zostáva len správa devízových rezerv a regulácia finančného trhu.